ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Takíto vlastenci vo väčšom počte, najmä v Nitrianskej, Slovákovi pamätnej stolici, kde pod Zoborom dakedy slávna, teraz smútkom zastrená matka Nitra predošlé časy slávy v pamäť uvodí, sa nachádzali. „Na tejto zemi medzi obyvateľmi slovenskými Nitrianskej stolice najprv tĺkli životné pulzy národno-európskeho zmýšľania a živobytia.“ — Od Bielej hory ku Javorine a z oboch strán Bradla bývali prebudení synovia rodu slovenského. Do týchto krajov ruka božia postavila muža, ktorý mal pripravovať národ k budúcim časom. Kto nezná nad obyčajné epitetá povýšené, samosebou významné meno Hurbana? Muž tento — ktorého charakter a celú činnosť vystaviť a posúdiť iba budúcnosti je zanechané — ako mladý kazateľ a plniteľ slova božieho, zvestovateľ pravdy a kríža Kristovho, najsamprv na Brezovej — napĺňajúc ducha i srdce poslucháčov myšlienkami vznešenými, láskou k národu, vypravujúc im o večnom slove Boha, o živej, skutky-plodiacej viere, o posvätení života za pravdu, národ a človečenstvo — viedol rodákov svojich k vyššiemu a krajšiemu — ako je tento pozemský — životu. A neobmedzila sa jeho činnosť iba na úzke steny chrámu a zboru jediného: zavčasu on začal myšlienky svoje celému národu slovenskému spismi zdeľovať.

Širšie pole sa mu neskôr, ako samostatnému farárovi v Hlbokom a okresnému dekanovi okolitých zborov evanjelických, otvorilo. Životopis muža tohoto i jeho skutky rozpovie; teraz iba nakrátko: že Hurban, súc iba kňazom evanjelickým,^[26] ale povznesúc sa nad bezvýznamnosť stavu svojho, bez ohľadu na svoju osobu a nešťastie jemu zo všetkých strán hroziace (pred akým ho sami jeho priatelia často vystríhali), bojujúc proti panstvu svetskému do záležitostí cirkvi svojvoľne sa vtierajúcemu a v záležitostiach nábožensko-cirkevných práva rozsúdenia si osobujúcemu; proti kňazom od pravdivého učenia Kristovho ho k akémusi „duchu XIX. stoletia“^[27] sa kloniacim a po svetárstve lipnúcim; proti unistickým namáhaniam okolitých (seniorálnych), dištriktálnych a generálnych konventov; a naposledy proti samému hlavnému evanjelickej cirkvi a škôl dozorcovi grófovi Karolovi Zaymu, štýlom ostrým, mečom pravdy na obe strany vybrúseným^[28] smelo a neohrozene vystupoval proti fanatizmu a nepravde všetkých maďarónskych, nespravodlivých vrchností. Odsudzovali ho, pravda, všetky vrchnosti, konventy a korporácie svetské; vysielali proti nemu inkvizície (vyšetrovania) a deputácie; čarbali a špintali naňho v knihách a časopisoch,^[29] chtiac jeho činnosť a odhodlanosť zastaviť, jeho dobré meno očierniť a, jestli možno, samého úradu ho pozbaviť. Ale nadarmo. Všetky tieto zlostné namáhania nepriateľské sa ako bubliny rozpraskli pred jeho železným duchom a géniom. Opretý súc na živú vieru v Boha a posilňovaný pohľadom na Krista: iba sa smial z pošetilého, malicherného namáhania slabých i najmocnejších nepriateľov svojich.^[30] Okolo takého ducha vyrastali aj mládenci a mužovia rázni, smelí, odhodlaní, akými sa ukázali medzi druhými najmä Ľudovít Šulek, Bórik, Sucháč, Semian atď.; a okrem týchto mnohí z predošlých jeho chovancov brezovských a veľapretrpevších Hlbočanov. Chovanci títo široko-ďaleko rozniesli semeno ním rozsievané a pravdy ním zvestované, za ktoré pravdy neskôr jedni mužne svoje životy kládli, druhí o svoje imanie a príbytky prišli, tretí od Maďarov zajatí, bití a trápení, za národ svoj sa obetujúc, všade ako statoční mučedlníci slovenskí sa vyznačovali.

Na týchto stranách Nitrianskej zavčasu poznali národní vodcovia svoj čas a predvídajúc zámery a úmysly Maďarov, jednotlivci, hneď ako povesť o únorových búrnych dňoch z Paríža priletela, skupovali prach, liali gule, starali sa o pušky a šable. — Ale či také počínanie dakoľkých jednotlivcov je nie iba márny sen? Chcieť v jednom kúte Nitrianskej stolice sa oprieť neobmedzenej moci maďarského ministerstva a vystupovať proti jednej tak veľkej krajine, ako je Uhorská? Bol to, pravda, iba sen; ale sen pekný, utešený, aký ľudia nízkeho ducha nechápu. Nadšený Slovák sa nazdával, že keď má šabličku, celý svet na súboj vyvolať môže. Taký entuziazmus iba ten pocíti, kto po tisícročnom ujarmení za svoje práva mečom ide bojovať!