ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Strana národná slovenská a na jej čele Národná rada bola tiež už dorástla nepriateľskej vymyslenosti, a trebárs oprená o svätosť pravdy svojho namáhania, nebrala útočište k podobným lžiam, účinkovala predsa odhodlane a lživým výmyslom nepriateľov protipostavila poučovania národa o pravom stave vecí. Namiesto anarchických Kossuthových mandátorov, ktorí dávno boli vytisli zákonné vrchnosti, položili seba za dočasnú vrchnosť, ktorú mali poslúchať tí, ktorí poslušnosť Kossuthovmu ministerstvu vypovedať naklonení boli.

Stalo sa to dňa 19. septembra vo veľkom a slávnom Národnom zhromaždení na Myjave, kde pred množstvom zídeného ľudstva z povýšeného miesta na nábreží Myjavy najsamprv Hurban, pripomenúc „neresti a biedy, ktoré národ slovenský pod maďarským jarmom stískali“ — hovoril: „Títo Maďari prišli teraz k úplnej moci a vypovedali poslušnosť nášmu kráľovi: a preto máme najlepšiu príležitosť, keď oni sami o sebe stoja, a už naši bratia Srbi, Chorváti vojnu s nimi začali, pozdvihnúť sa proti utlačiteľom a so zbrojou v ruke dobyť si slobodu!“ — Vyzval národ, aby úhrnkom sa prirazil k dávnym svojim zastávateľom a priateľom, aby mal úplnú dôveru k nim, ktorí inšie nechcú, len jeho šťastie a jeho slobodu. Spomenul svoje predošlé vystupovanie, a že za tie veci, ktoré im vtedy oznamoval, bude boj; a síce za práva národa biedneho, utiskovaného a potlačeného, dodávajúc: že bez všetkého rozdielu náboženstva každý Slovák je brat náš, ktokoľvek sa k nám prirazí; naproti tomu nepriateľ a zradca, kto bude proti Slovákom robiť a bojovať! „Na dôkaz toho,“ — pokračoval ďalej — „že skutočne dobre myslíme s národom naším, vyzývame vás, aby ste si vyvolili úrad, ku ktorému by bola všeobecná dôvera a ktorý by s nami ruka v ruke kráčal.“ — Starý úrad, s ktorým boli nespokojní, sa potom zhodil a namiesto neho nový vyvolil, súc J. Vdovjak za richtára a J. Semian, namiesto Mikuleckého, dráča ľudu a agensa nitrianskych pánov, za notára ustanovený.

Pri tejto príležitosti Štúr určitými slovami vyhlásil samostatnosť národa slovenského, asi takto: „My v tomto slávnom okamžení sa za neodvislých od Maďarov vyhlasujeme; všetku poslušnosť maďarskému národu, jeho vláde a ministerstvu vypovedáme; a kto by koľvek v okrese moci našej ešte i ďalej v dákom spojení s maďarským národom, s jeho vládou a ministerstvom trval, toho za nepriateľa a zradcu nášho považujeme, ktorého podľa toho ani zaslúžená pokuta neminie!“ — Nato potom vyzval národ všeobecne k boju, aby jedenkaždý, kto zdravé údy má, bez rozdielu, čím môže sa ozbrojil, aby národ na všetkých stranách stráž držal, spojenie s Maďarmi prekážal a Národnej rade o všetkom správu donášal. — Po reči Štúrovej vystúpil Samuel Valášek, obyvateľ myjavský, a povedal, že „keď je tak znamenitá príležitosť dokázať lásku k svojmu národu, aby jedenkaždý hospodár i s tými, ktorí z jeho domu vystať môžu, sa ozbrojil a k vodcom národným sa pripojil; kto to neurobí, aby sa mu dom zváľal“. Nárada táto od zhromaždenia všeobecne a jednohlasne schválená i prijatá bola. — Tak krásny zápal ukázal ľud slovenský hneď v prvých dňoch pocítenia svojej samostatnosti a dosvedčil, že má silu obetovania sa za celosť a slávu národa. A to je krásny výhľad do budúcnosti.

Vrchnosť slovenská, z lona národa pošlá, riadila potom všetky záležitosti národné. A nahradila náležite zákonnosť, lebo žiaden výstupok sa nestal — kde jej moc a vláda zasahovala. Príhlasy rozličné k národu (pozri Prídavok č. 5), k učiteľom a kňazom, k vojsku; prípisy ku komandantom okolitých posádok tlačené i písané, rozposielané boli s rečníkmi a parlamentármi po kraji slovenskom. V jednej ruke poučovanie, v druhej meč, a s obojím týmto spojený príklad vlastného poriadneho a počestného chovania sa, bola zbraň prvšieho povstania slovenského národa. Národná rada bola skutočne národná, lebo bola otočená národom dobrovoľne jej rozkazom sa podvoľujúcim a jej ochotne životom i smrťou oddaným. — V jej okolí nebolo zradcu. Príhlasy a rozkazy Národnej rady boli roznášané i na ďalšie, pod terorizmom maďarským stonajúce obce. Vždy sa našli ochotní občania, ktorí mali smelosť uverejňovať rozkazy k dobrému národu smerujúce i s vyložením seba v nebezpečenstvo panujúcej stránky. Táto už bola stratila svoje žihadlo a ostrosť hrôzovlády svojej načas. A čo predtým terorizmom, to v okoliach divadla povstania bližších hľadela dosiahnuť dobrotou, priateľstvom, miernosťou a ustupovaním. Neraz sa stalo, že prostriedkom zohnatých hromád maďarských prichádzali do ležania slovenského občania s prosbami a žalobami všakovými.^[84] Že toho potom obanovať museli — rozumie sa samo sebou.

Po ostatnom Slovensku panovalo iba očakávanie povstalcov slovenských. Mala to byť lavína za každým pohnutím mnohonásobne rozrastajúca. Samotvornosti ešte veľmi málo bolo. Bolo to nové počínanie. Synovia a vnukovia nemohli sa rozpamätovať, že by im otcovia a dedovia o čomsi podobnom boli rozprávali. Babky vo svojich povestiach nenarážali nikdy na hrdinov národných. Spasiteľ sa zinakadiaľ očakával. Pri prvých povestiach o povstaní slovenskom hľadelo celé Slovensko v tú stranu a domnievalo sa vidieť prichádzajúceho už vykupiteľa svojho. Ešte nebolo dozrelo k tomu povedomiu, že uprostred seba ho hľadať má, uprostred seba a vo všetkých kútoch jedného, až by duch takýto jednotlivcov odrazu povstávajúcich bol stvoril onoho jedného mstiteľa, onú osobu jednu, ktorá sťa Mojžiš by bola vyviedla národ zo zajatia maďarského. Zvonku neprichádzajú spasitelia, zvnútra, z bitia srdca vlastného vyrastajú hlavy. Slovensko čakalo velikého vojaka — ktorý by ho bol silou vyslobodil. — Najsamprv v Jelačičovi myslelo vidieť takého. Potom videlo vyrastať z povstania slovenského osobu takúto z neba poslanú. Ale dosť o tom. Spasitelia sa počínajú z ducha svätého, zo všetkých pochádzajúceho. A slovenský národ mnoho ešte mal synov, ktorí neboli vstave takýto diel ducha svojho Všeduchu národnému poskytnúť, ktorý by bol dopomohol ku zrodeniu sa Spasiteľa.

Národná rada rozvinula v prvých dňoch velikú činnosť. Ona rozposlala vyzvedačov do všetkých končín. Jej prirodzené predné stráže zasahovali ďaleko do vnútra operácií nepriateľských. V každom okamžení prichádzali tie najbezpečnejšie správy, priatelia sa všade i v stanoch nepriateľských nachádzali. Do okolných obcí sa vyslali vyjednávatelia,^[85][86] ktorí jedných insurgovali, druhých osvietili alebo veci národnej naklonili. Úrady, s ktorými obce spokojné neboli (ako sme už zvrchu podotkli), sa všade podľa žiadosti občanov obnovili. Menšie dôležitosti prekonávali vyslaní vyjednávatelia Národnej rady slovenskej.

Dňa 21. septembra bolo leženie slovenské i s Národnou radou na Myjave. Povstalcov mobilných vyše 3000 sa zorganizovalo, pričom Zach a Bloudek zvláštnu pilnosť vynakladali. Posádka na Myjave z 1000 mužov záležajúca sa zanechala. Magazín sa tiež tu založil a najmä potrebami pokrmu náležite zaopatril. Miesta strategicky dôležité zásekami a strážnym ľudstvom opatrené boli. Veliteľstvo posádky myjavskej zverené Ľudovítovi Semianovi, ktorý tu výborné služby povstaniu slovenskému vykonal nielen obraňovaním, ale aj pilnou starosťou o magazín tak potrebný pre mužstvo povstalé, zo dňa na deň sa zmáhajúce. — Stotiny za stotinami tak akoby zo zeme povstávali.^[87]