ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Po odchode bojovníkov slovenských nastávajú kruté boje v Uhorsku. Povstaním slovenským — krom toho ovocia a úžitku, ktorého sa stala účastnou armáda zadunajská, bánom Jelačičom vedená, pritiahnutím na seba tisícov na Bána vystrojených gárd a vojska — zasialo sa semeno nepredvidených, nekonečných následkov. Slováci, cítiac sa ako skutočný — od maďarstva oddelený — národný celok, prišli k naozajstnému povedomiu seba samých, k tomu povedomiu, že aj oni sú vstave dač vykonať. — Sám Kossuth, upozornený na odpor tento strany slovenskej, skrotiac svoju maďarskú pýchu, láskavo sa ku Slovákom choval a nakloniť si ich usiloval.

Ľud slovenský ale videl dávnych priateľov svojich pod zástavami cisársko-národnými bojovať; a vernosť Slovákova k cisárovi svojmu je náboženským citom v duši jeho zakorenená; darobné bolo teda namáhanie „Wlasť obraňujúceho Zweriteľstwa“ a jeho „Prézesa“ v národe slovenskom cit tento udusiť a k slávnej „maďarskej republike“ ho nakloniť. Darobné boli časté „Máčayove a Kostolného prelekcie o blahoslavenstve republiky“: národ slovenský zostal verný cisárovi, verný dávnym priateľom svojim! Z každého statočného národa sa ale vytvárajú jeho zradcovia; a takýchto i my vytvárame.

*

Načo mám ďalej následky povstania a zásluhy vodcov slovenských vyratovať, ktorými ako verní trónu a národu čelá svoje ovenčili? V živej sú pamäti. Od národa zasluhujú vďaku jeho vodcovia najmä za to, že zahasenú myšlienku a udusený cit národnej veľkosti v ňom vzbudili a zapálili; podajúc mu meč a pušku — sklopené oči jeho na bleskot bodákov a nepriateľské kŕdle jeho utlačiteľov smelo pozerať naučili; z mnohostoročnej ukrytosti a temnosti na úslnie európskeho života vyviedli a potupenému menu „slovenskému“ pred svetom česť a úctu vyzískali. Oni sú Epaminondasovia naši večne slávni, večne živí!

*

Teraz iba na vôli a pevnom chcení národa nášho záleží, aby udelenú mu Jeho jasnosťou cisárom Františkom Jozefom I. „rovnoprávnosť“ — t. j. svoju národnosť a všetky práva, ktoré druhé národy požívajú — do života uviedol, proti nepriateľom mužne bránil a zastával.

*

Boh ti pomáhaj, národe slovenský, na novo nastúpenej ceste života vyššieho, prác vznešených! Vodcov i synov tvojich posvätenie bolo čisté, zápal šľachetný, žiadosti spravodlivé: preto ani duch boží neodoprie ich prácam svoje požehnanie, a tebe, národe môj, nad mohylami mučeníkov tvojich svitne deň nový krajšej budúcnosti a slávy!

*

Takto bych už bol predložil necvičeným perom nakreslené prvé ťahy budúcej histórie slovenskej. Okrem milých a vábivých dejov objavili sa nám aj obrazy hrozné, čiernymi farbami naznačené. Rozpomienka na tie časy fanatizmu a divokosti prichodí nám teraz ako dáky strašný, hrozný sen, a iba strata miláčkov, bratov a priateľov nás upomína na hroznú skutočnosť časov minulých. — Lež kto je príčina toho nešťastia na Slovensku? Kto prenasledoval, trápil a mučil synov slovenských? — So žiaľom povedať musíme, že nie cudzí nepriateľ, ale spoluobčania, obyvatelia jednej krajiny! —

Či ešte dakto povie o maďarstve „die edle grossmüthige Nation“? Bola ona „edel a grossmüthig“ do toho času, dokiaľ sa ešte nehovorilo „die magyarische Nation“. Lebo do toho času „národ uhorský“ reprezentovali veľmoži, štátnici slovanského pôvodu. Dokiaľ títo na „snemoch latinských“ najvýznamnejší a rozhodujúci hlas mávali, dokiaľ vo vojnách, v riadení krajiny, v zákonodarstve slovenský duch a slovenský ráz panoval, mohlo sa povedať o Uhroch „die edle Nation“. Ale ako maďarský beťarizmus žezla v krajinských záležitostiach sa chytil, slovenských veľmožov hlasy na „maďarských dietach“ umĺkli, ich prevaha padla: nastúpil maďarský fanatizmus — tento utvoril anarchiu — a anarchia so svojimi sestrami svevoľou a ukrutnosťou pripravovala a pripravila cestu — revolúcii!

Nech nikto nemyslí, čítajúc tieto riadky, že píšem — ako Slovák — z nenávisti a nepriateľstva proti maďarskému národu. Slovan nezná nepriateľstva medzi národmi; jemu sú nepriateľom iba ozbrojené rady ľudí s puškami a bodákmi proti nemu kráčajúce, proti ktorým on tiež ozbrojený do boja stúpa; ale nepriateľstvo jeho po dokončení boja zas prestáva.^[128] Nepriateľom mu je ale i ten, ktorý nie síce zbrojou na otvorenom poli, ale podvodom, lžami, intrigami na skaze pracuje. Proti takémuto nepriateľovi sa Slovan iba svojou pravdou, statočnosťou, neúhoným životom bráni!

Nie nepriateľstvo — čistá pravda v riadkoch prítomného spisku sa ozýva, v ktorom sú iba bledé obrazy podané toho, čo na Slovensku Maďari robili. — Zo srbskej histórie sa len naučíme, čo boli Maďari. Čierny to bude list v samom maďarskom dejepise. Zdá sa veru, akoby vraždami boli chceli Maďari dennicu života svojho uvítať. Ale tieto nikomu ešte česť a slávu nepriniesli. Pripravili si oni vraždami a ukrutnosťami svojimi iba deň poníženia a pokorenia svojho — pri Világoši!