SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

35. Boj ostatný pri Poradí

Poradie má položenie strategické. Dlhé rady chalúp prestierajú sa po návrší. Dolinky sa vinú šíkom k východu. Vrstvy vrchov zostupujú k Myjave. Moc povstania opierala sa o hory javorinské, súc čelom vo dve protivné strany obrátená, od ktorých nebezpečenstvo hrozilo. Divadlo už bolo zúžené. Ustavičnými pochodmi a bitkami vyvážená sila povstalcov. Tri cesty vedú do Myjavy; od Vrbového jedna, od Starej Turej druhá a tretia od Senice cez Vrbovce. Toto posledné mestečko bola pevnosť proti tamtej, cesta táto spiatočná do Moravy bezpečná. Na ceste od Starej Turej stála moc slovenská a stráže tejto držali v moci cestu do Vrbového. — Zavčas rána blížila sa od Vrbového (ako Tesák píše) impozantná moc gárd i vojska. Popredku šiel múr granátnikov, za týmto infantéria a gárd nepriehľadné množstvo. Vyrazili zo strán hradskej cesty a čakali útok zo slovenskej strany. Národná rada videla, že je nie vstave toľkej sile odolať. Bloudek, Zach a Janeček napnuli s mocou národného mužstva, patrne stenčenou, všetky sily odhodlania a posvätenia slovenského. I ostatní jednotlivci všetci pracovali so zúfalým napnutím síl. Čím ďalej sa preťahoval boj, čím viac víťazstiev sa dosahovalo, tým viac vojska cisársky menovaného valilo sa v boj proti bojovníkom slovenským.

Deň 28. september mal byť posledným dňom povstania slovenského. Nielen gule granátnikov, prevaha na počet i prostriedky, ale prišla i druhá guľa, ktorou porazené bolo dúfanie slovenské. Rytierske, dobrovoľné povstanie slovenského ľudu vedľa trónu panovníkov dedičných — bolo opustené, pozdejšie práve odmrštené. Manifestu zo dňa 25. septembra 1848 slová hrozného obsahu pre Národnú radu, hlasom svojím všetko porážajúce, boli tieto: „Menovite tiež vydal som potrebné rozkazy, aby aj v hornom Uhorsku zákonný poriadok sa navrátil.“[101] Povstanie toto bolo obetované Maďarom.

Boj krutý sa rozvinul po návrší. Od Vrbového prišla sila neunaveného ľudu. Náš ľud bol unavený a umenšený. Vraždivý oheň peletónsky dávali vo viacej dešaržách granátnici. Odpovede slovenské neboli tak hrmivé, ale tým účinlivejšie, lebo pušky naše boli istejšie a štuce, aké výborní strelci naši mali, zriedka svojho muža chybili. Ale načo opisovať boj? Načo smutné skončenie iba započatého boja o slobodu slovenského národa kresliť? — Skončenie toto, deň 28. september naznačený je dostatočne chybami kroz radcov koruny urobenými. Lamberg bol zavraždený v ten deň, v ktorom sa nazdali Maďari vidieť zavraždenie ducha národa slovenského. — Národní vodcovia museli ustúpiť a zdali sa im ich ustávanie a nádeje vpliesť národ svoj do pásma udalostí historických — naveky zrušenými. — Ale nezdolanie toto maďarskej moci kroz nich stalo sa horkým jablkom pre Maďarov. Títo, nemajúc už viac strachu pred Slovákmi, odhodili sprostredkovanie vlády ríšskej, neprijali jej ponúknutie sa k upokojeniu pohybov slovenských a nabrali čo viac smelosti na Viedeň a ku hanebným vraždám.

Tu končí Hurban svoje úvahy. — Ja chcem ešte dakoľko slov o boji pri Poradí prehovoriť.

Hurban zimnicou zmorený a Štúr stáli vbok od Poradia na návrší pod Javorinou a dívali sa na tento boj zúfalých povstalcov slovenských. Ktože vysloví žiaľ a bolesť mužov týchto, keď videli junákov svojich ustupovať a strašné požiare nepriateľom zapálených kopaníc Klasovitých k oblakom sa vyvíňať? Kto nakreslí ich zamračenú, trúchlivými dumami pokrytú tvár? — k nebesiam opreté pošmúrne zraky a „o pomoc“ vzdychajúcu modlitbu ich duše? …

Ustúpili vodcovia; — — a pod Javorinou tichý šeptal hlas:

„Národ slovenský, nepoznal si deň spasenia svojho, — zbohom!“ — — —

V ohni postavení, pred nepriateľom ustupujúci bojovníci slovenskí v malom počte sa ešte raz blízko Myjavy zastavili, kde spoza stromu riedili nepriateľské rady. — S odvážnym Bórikom a Polesniakom šestnásti ostrostrelci vydržali oheň až do tretej poobede, kým sa munícia, ktorú mal ochotný a činný Valášek na starosti, na bezpečné miesto neodpratala. Ani túto si nedali nepriateľovi odobrať, trebárs im za pätami stúpal. Ustúpili aj poslední hrdinovia z bojiska, nechajúc dakoľko šľachetných obetí za sebou, ktoré za najsvätejšie ciele národné v mužnom boji padli. Poberalo sa všetko ku hraniciam.



[101] Pozri: Zbírka pre Uhorskú krajinu vydaných najvyšších Manifestov atď. v Budíne 1848, str. 5.