Zlatý fond > Diela > História povstania slovenského z roku 1848


E-mail (povinné):

Mikuláš Dohnány:
História povstania slovenského z roku 1848

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 99 čitateľov


 

35. Boj ostatný pri Poradí

Poradie má položenie strategické. Dlhé rady chalúp prestierajú sa po návrší. Dolinky sa vinú šíkom k východu. Vrstvy vrchov zostupujú k Myjave. Moc povstania opierala sa o hory javorinské, súc čelom vo dve protivné strany obrátená, od ktorých nebezpečenstvo hrozilo. Divadlo už bolo zúžené. Ustavičnými pochodmi a bitkami vyvážená sila povstalcov. Tri cesty vedú do Myjavy; od Vrbového jedna, od Starej Turej druhá a tretia od Senice cez Vrbovce. Toto posledné mestečko bola pevnosť proti tamtej, cesta táto spiatočná do Moravy bezpečná. Na ceste od Starej Turej stála moc slovenská a stráže tejto držali v moci cestu do Vrbového. — Zavčas rána blížila sa od Vrbového (ako Tesák píše) impozantná moc gárd i vojska. Popredku šiel múr granátnikov, za týmto infantéria a gárd nepriehľadné množstvo. Vyrazili zo strán hradskej cesty a čakali útok zo slovenskej strany. Národná rada videla, že je nie vstave toľkej sile odolať. Bloudek, Zach a Janeček napnuli s mocou národného mužstva, patrne stenčenou, všetky sily odhodlania a posvätenia slovenského. I ostatní jednotlivci všetci pracovali so zúfalým napnutím síl. Čím ďalej sa preťahoval boj, čím viac víťazstiev sa dosahovalo, tým viac vojska cisársky menovaného valilo sa v boj proti bojovníkom slovenským.

Deň 28. september mal byť posledným dňom povstania slovenského. Nielen gule granátnikov, prevaha na počet i prostriedky, ale prišla i druhá guľa, ktorou porazené bolo dúfanie slovenské. Rytierske, dobrovoľné povstanie slovenského ľudu vedľa trónu panovníkov dedičných — bolo opustené, pozdejšie práve odmrštené. Manifestu zo dňa 25. septembra 1848 slová hrozného obsahu pre Národnú radu, hlasom svojím všetko porážajúce, boli tieto: „Menovite tiež vydal som potrebné rozkazy, aby aj v hornom Uhorsku zákonný poriadok sa navrátil.“[101] Povstanie toto bolo obetované Maďarom.

Boj krutý sa rozvinul po návrší. Od Vrbového prišla sila neunaveného ľudu. Náš ľud bol unavený a umenšený. Vraždivý oheň peletónsky dávali vo viacej dešaržách granátnici. Odpovede slovenské neboli tak hrmivé, ale tým účinlivejšie, lebo pušky naše boli istejšie a štuce, aké výborní strelci naši mali, zriedka svojho muža chybili. Ale načo opisovať boj? Načo smutné skončenie iba započatého boja o slobodu slovenského národa kresliť? — Skončenie toto, deň 28. september naznačený je dostatočne chybami kroz radcov koruny urobenými. Lamberg bol zavraždený v ten deň, v ktorom sa nazdali Maďari vidieť zavraždenie ducha národa slovenského. — Národní vodcovia museli ustúpiť a zdali sa im ich ustávanie a nádeje vpliesť národ svoj do pásma udalostí historických — naveky zrušenými. — Ale nezdolanie toto maďarskej moci kroz nich stalo sa horkým jablkom pre Maďarov. Títo, nemajúc už viac strachu pred Slovákmi, odhodili sprostredkovanie vlády ríšskej, neprijali jej ponúknutie sa k upokojeniu pohybov slovenských a nabrali čo viac smelosti na Viedeň a ku hanebným vraždám.

Tu končí Hurban svoje úvahy. — Ja chcem ešte dakoľko slov o boji pri Poradí prehovoriť.

Hurban zimnicou zmorený a Štúr stáli vbok od Poradia na návrší pod Javorinou a dívali sa na tento boj zúfalých povstalcov slovenských. Ktože vysloví žiaľ a bolesť mužov týchto, keď videli junákov svojich ustupovať a strašné požiare nepriateľom zapálených kopaníc Klasovitých k oblakom sa vyvíňať? Kto nakreslí ich zamračenú, trúchlivými dumami pokrytú tvár? — k nebesiam opreté pošmúrne zraky a „o pomoc“ vzdychajúcu modlitbu ich duše? …

Ustúpili vodcovia; — — a pod Javorinou tichý šeptal hlas:

„Národ slovenský, nepoznal si deň spasenia svojho, — zbohom!“ — — —

V ohni postavení, pred nepriateľom ustupujúci bojovníci slovenskí v malom počte sa ešte raz blízko Myjavy zastavili, kde spoza stromu riedili nepriateľské rady. — S odvážnym Bórikom a Polesniakom šestnásti ostrostrelci vydržali oheň až do tretej poobede, kým sa munícia, ktorú mal ochotný a činný Valášek na starosti, na bezpečné miesto neodpratala. Ani túto si nedali nepriateľovi odobrať, trebárs im za pätami stúpal. Ustúpili aj poslední hrdinovia z bojiska, nechajúc dakoľko šľachetných obetí za sebou, ktoré za najsvätejšie ciele národné v mužnom boji padli. Poberalo sa všetko ku hraniciam.



[101] Pozri: Zbírka pre Uhorskú krajinu vydaných najvyšších Manifestov atď. v Budíne 1848, str. 5.




Mikuláš Dohnány

— básnik, dramatik, historik, literárny kritik a teoretik, Hurbanov spoluredaktor Slovenských pohľadov Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.