SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

11. Bán Jelačič

S počiatkom mája skoro všetky kmene slovanské mali vo Viedni svojich predstaviteľov (reprezentantov), vymáhali svoje práva a tvorili stranu politickú „jednoty slovanskej v Austrii“. K Čechom, Chorvátom, Srbom atď. dorazili Slováci: Štúr z Prešporka a Hurban z Nitrianskej stolice. Držalo sa slávne zhromaždenie, ozývali sa verejne nárečia slovanské, hlásajúc jednotu a bratstvo všetkých rakúskych Slovanov — a medzi ostatnými ozývala sa v rečiach Štúrom a Hurbanom hovorených i slovenčina, ktorá všetkým kmeňovcom slovanským (podľa ich vlastného osvedčenia), veľmi zrozumiteľná a vítaná bola.

Hurban sa z Viedne zas do Nitrianskej naspäť odobral, „aby opretý pätou o pôdu zákonnú nového veku, temenom dosahoval výšky národa, zhromažďujúc ho okolo oltára národnej vzdelanosti“.[38]

Po tieto dni bol vo Viedni od Jeho jasnosti barón Jelačič, v ktorého južné slovanské kmene celú svoju dôveru skladali, za bána chorvátskeho v trojjedinom kráľovstve vymenovaný. V ňom poznali rakúski Slovania horlivého národovca a hrdinu veku svojho.

Ľudovít Štúr zo slovenskej strany predniesol bánovi nešťastný stav národa svojho, žiadajúc pomoc proti nepriateľom Slovenstva, kladúc mu na srdce zbavenie slovenského národa od večnej hanby a tisícročnej kliatby otroctva maďarského. Bán hlboko pohnutý osvedčil sa takto: „Vec vaša je vec naša; vaša nevoľa je nevoľa naša; keď budem bojovať za slobodu Chorvátov a Srbov, urobím všetko možné i za vás.“ Štúr odišiel uspokojený od junáckeho bána a vystrojac dakoľko mladých mužov na Slovensko, medzi nimi Janka Kučeru, Abaffyho, Jozefa Lilgu a druhých, odobral sa do Prahy ku bratským Čechom a robil na vyslobodení národa slovenského.

V maďarských a nemeckých časopisoch náramný krik sa bol strhol o schôdzke Slovanov vo Viedni a nadovšetko o Štúrovej reči v akomsi časopise Peter der Grosse a Peter der Kleine. Anatémy a strely jedovaté sa sypali na Štúrovu hlavu. Ale týmto upozornené práve kmene slovanské na nešťastný národ pod Tatrami, tým horlivejšie a ochotnejšie sa zaň zaujímali.



[38] Hurban: Obrazy.