ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Číslo 1. Národná pieseň

Číslo 2. Pieseň pri „vykopávaní dereša“ spievaná

Pieseň pri „pálení dereša“ spievaná

Číslo 3.

Pekné obrazy by sa dali nakresliť zo života starej šľachty slovenskej. I teraz ešte spomínajú daktoré šľachetné duše (najmä panie) tie milé časy, v ktorých si nekrátievali dlhé chvíle iba klebetami, ohováraním, strojením sa galantériou; ale čistým, úprimným zhovorom, piesňami slovenskými, zabávajúc sa v dôvere a prostosrdečnosti a nevytvárajúc zo spolku svojho ani domácu čeliadku a statočných poddaných svojich. Ale v tomto čase, pravda, neznali ľudia toľko o etikete, politike, galantérii, románoch, maďarizme atď. atď. ako teraz; — bol to vek náboženského zápalu, obetavosti a lásky kresťanskej; a terajší — vek fanatizmu, sebeckosti (egoizmu), materializmu!

Číslo 4.

Mi Ferdinand Prwni z Bozskeg Milosti Czisar Rakuski, král Uherski a Česki pod tim menem Pati, Král Dalmatinski, Horwatski, Haličski, Lodomerski a t. d. na wedomje dawame wšem wernim Poddanim Kragini našeg mileg Uherskeg, že Ponewač ku wedomosti našeg prišlo, že njekteri mrcha ludja znamenite ale Hurban, Hodzsa, a Štúr, zniekterimi na stranku svogu Zwedenimi cudzozemczi ozbrogeni potagemne do Kragini Uherskeg, znamenite ale do Stolicze Nitranskeg uderili, a odtál tlačene Wihlasi rozeslali, w kterich Lud Gazika Slovenskeho, proti Uhrom, proti Uradom, proti Ministrom našim Uherskim, kterich gsme mi sami wimenuwali, a pre lepšge Kragini Našeg Uherskeg ridenje ku nim gsme ag našeho premileho Bratanka Arci kneža Rakúske, a Palatina Uherskeho Ištwana gakošto plnomocneho namestnika našeho pripogeli, burga, a tak na wiwratenje swogeg wlastneg kragini, a Slobod swogich podzbudzugu; — ano tu smelost a opowažliwost si wzali, že toto ludu našho burenje a Podzbudzuwanje pod menom takowim robit, a to wihlasuwat sa opowažugu, Gako bi to, čo oni robja ku dobremu Kragini a spowolením našim sa činilo; pre odwratenje takowichto falešnich bludow, Klamstwa, a odtud sa strhnut mohucich nepokogow, a wšeligakeho nebezpečenstwa, Pismom timto wšetkim Obiwatelom Kragini našeg wistrahu dawame, abi takimto buritelom, žádneg wgeri nedawalj, abi sa rozpomatali že mi wolu, a rozkazi naše, ludu našemu nje skrz takichto ludi, ani skrz ozbrogenich cudzozemcow, ale prawne uradi Stolične na wedomost dawame; a proto napominam ag wšetkich wernich Poddanich našich abi Predstawenim swogim i daleg poslušni boli, a wšemožnim sposobom sa na tom usilowali abi takowichto buritelow ulapit, a wrchnosti swogeg odezdat mohli; Uradom ale Stoličnim, ano ag wšetkim Uradom Osadskim Prisno rozkazugeme, abi rozkaz tento a wistrahu našu hnedki wšade rozhlaseli, a wšetku swogu bedliwost na to winaloželi, abi takichto buritelow ulapit, a Sudu, a zaluženeg pokute predstawit mohli; ginačeg predstaweni Stolični, a Osadski za wšetku wtegto weci preukazanu nedbanliwost odpowedat powinni, ano ag trestani budu.

Číslo 5. Slováci, bratia!

Od století leží na Vás bieda a nešťastie! kto by vypočítal všetko to, čo Vás trápilo a morilo. Kamkoľvek človek oči obrátil, všade načúval len bedovanie a žiale; v tých žiaľoch a v tých bedovaniach ohlasoval sa pred svetom život Váš!

V tomto roku, v roku tomto pamätnom usmiala sa sloboda mnohým národom a mnohé bremená spadli z ich hlavy. On prinesie slobodu i nám, ak i my, tak ako druhí, za ňu zahoríme. Vy ste sa dosiaľ len žalovávali, na kolená padávali, o milosť ste prosievali, a milosť, ani uľahčenie nenašli. Nie tak si dobúdajú národy slobodu! Sloboda sa vydobúda len zbrojou v ruke, len obeťmi. Tým, čo si ju tak vydobúdajú, pomáha Boh; také národy vyslobodzuje z jarma jeho ruka otcovská.

Preto nastranu bedovanie a žiale a zbroj do ruky, bratia! Zbroj do ruky za svoje spasenie, za svoju slobodu! Darmo ste ju inakšie vyčkávali od tisícletia!

Začože teda zdvíhame a proti komu obraciame zbroj našu, krajania? My zdvíhame zbroj našu za národné práva a slobody národa slovenského. Či neviete, krajania, v akom utlačení bola reč a národnosť naša slovenská, či neviete, že všetko, čokoľvek sa len naším volalo, bolo v najväčšom opovržení a v potupe? Reč našu nikde do verejnosti, nikde do porád a schôdzok verejných nepripustili, v školách ju utláčali, z kostolov vyháňali, tých, ktorí sa za národ náš zaujímali, prenasledovali. Ale národ taký, ktorému sa tento jediný prostriedok ku vzdelanosti odberá, zostáva v slepote a v temnosti. Nechceme my viac byť v slepote a v temnosti, ku ktorej nás odsúdili nepriatelia naši, a preto chceme, aby reč a národnosť naša slovenská došla takej platnosti a toho práva v krajine našej ako reč a národnosť maďarská. Bojujúc za práva naše národné, povstávame tým samým proti všetkým odrodilcom, skutočným zradcom národa slovenského, ktorí z našej krvi súc, národ náš kde len mohli, hanobili, utláčali, o jeho reč a národnosť pripravovali, slovom, ktorí ubiedený náš národ Maďarom zapredávali. — Mnohí z týchto odrodilcov, majúc moc v ruke, neužívali ju k dobrému pre opustený národ svoj, ale obracali ju k tomu najhoršiemu: k potlačeniu a hanobeniu národa toho, z ktorého pošli, k prenasledovaniu a stíhaniu tých, ktorí národu svojmu verní ostali. Ľudia títo, nemajúc lásky ani za zrno k národu svojmu, nemali tiež lásky ani najmenšej k ľudu nášmu — trápenie jeho bolo im radosťou!

My povstávame proti ministerstvu maďarskému. Maďari, použijúc vzbúr európskych, oborili sa na nášho spoločného kráľa a násilne vymohli od neho vládu maďarskú, takrečené ministerstvo. Bolo nám predtým zle, pod ministerstvom ale maďarským stalo sa nám tisíc ráz horšie. Teraz začali Maďari samopašne, a ako sa im len koľvek ľúbilo, s nami nakladať. Na obrancov národa a práv ľudu nášho nastavali všade po mestách a dedinách šibeníc, priateľov, dobrodincov a zástupcov národa nášho, ktorých len schytať mohli, pohádzali do žalárov a temníc, kde ich držia a mučia, po krajine sa dalo zbierať zlato a striebro, nie proti Turkom, nie proti Francúzom, ale proti Chorvátom, Srbom, bratom našim, na národ náš privolali neslýchané dane a dávky a teraz vyberajú všade po krajine a hlavne z národa nášho vojakov v neslýchanom počte, s ktorými chcú bojovať proti Chorvátom a Srbom, slovanským našim bratom, čo zarovno nami nemohúc viac znášať jarmo maďarské, povstali proti nim a tiahnu na Pešť. Proti tomuto ministerstvu my povstávame, ktorého životom žijú utlačitelia národa nášho, s ktorého zahynutím padnú tí tiež do priepasti! Kráľ náš dal v mesiaci brezne všetkým národom slobodu, ale maďarské ministerstvo zatrímalo ju len pre Maďarov, a nás hanobne o ňu olúpilo.

My bojujeme za kráľa a jednotu mocnárstva Rakúskeho. Nechceme my tiahnuť s Maďarmi, nechceme zároveň Maďarom a ich ministerstvu násilie robiť dobrotivému kráľovi nášmu, nechceme sa trhať od Rakúska ako oni, ale na tom sme, aby sme pod berlou kráľa nášho vo spojení a zväzku s druhými slobodnými národmi v Rakúskej ríši stáli a zároveň druhým národom rovnakých národných a politických práv požívali.

A ako bojujeme za práva národa celého, tak bojujeme za právo a slobodu každého obyvateľa krajiny našej, každého človeka. Chceme, aby všetci rovnakí si boli pred zákonom a súdom; chceme, aby všetci to dosiahnuť mohli, čo pilnosťou svojou zaslúžia; chceme, aby sa ťažký a nezaslúžený stav ľudu nášho už raz konečne popravil a uľahčil.

Za toto Vás vyzývame do boja a pod zástavy naše, Slováci! Do boja všetci, do boja každý! Nech povstane každá dedina, kopanica, mestečko a mesto slovenské, nech vypovie naraz poslušnosť a odoprie všetko maďarskému ministerstvu, vrchnostiam od neho nastavaným a každej maďarskej vláde, akokoľvek by sa volala. — Keď povstanete všetci, bude víťazstvo na našej strane, mnoho nás je od Dunaja po Torysu. A v tomto boji máme za pomocníkov bratov našich Chorvátov a Srbov, ktorí pod náčelníctvom slávneho bána Jelačiča a poľného vodcu Stratimiroviča tiahnú na Pešť s velikými, hrdinskými, víťaznými plukmi. Ale ako v každej veci, tak i tu treba riadu a poriadku. My vidiac, že prišla hodina povstania Slovákom, a znajúc, že povstanie toto čaká na vyzvanie naše, opretí o dôveru národa, ktorou nám zveroval dosiaľ vedenie záležitostí svojich, vzali sme na seba vedenie poriadku v povstaní národnom. Urobíme všetko, čo len bude v silách našich pre oslobodenie a spasenie národa drahého, zato ale aj žiadame od národa prísne vyplnenie všetkého, čokoľvek potrebného beh povstania so sebou donesie a v ustaveniach Národnej rady sa mu na známosť dá. Nikoho inšieho teraz nemá počúvať, od druhého rozkazy žiadne prijímať národ náš, okrem národnej svojej vrchnosti, od Národnej našej rady a tých predstavených, ktorí sa alebo s porozumením Národnej rady volili, alebo s jej vedomím na svojich miestach ostavili, alebo ktorých podľa potreby Národná rada na jednotlivých miestach ustanovila. Vedenie záležitostí povstania národného tak dlho zatrímeme, kýmkoľvek ono trvať bude a národ náš oslobodený do prístavu pokoja sa nedostane. Potom nech si ustanoví, čo mu bude treba, národ sám. Národná rada bude mužne, spravodlivo, ľudsky s nepriateľmi našimi, ale prísne a podľa pravdy a súdu pokračovať. A za našich nepriateľov považujú sa všetci tí, ktorí by proti našej slobode národnej slovom lebo skutkom voľačo robili, naše povstanie očerňovali a zatracovali, ktorí sami súc Slováci, na slovenský národ by špintali, od neho sa trhali a národ a ľud náš slovenský potlačovali; považujú sa za nepriateľov našich všetci tí, ktorí by sa nám zbrojnou rukou oproti postavili, maďarské ministerstvo, lebo ktorúkoľvek inšiu maďarskú vládu uznávali a poslúchali, ktorí by niečo proti nášmu kráľovi a jednote Rakúskeho mocnárstva páchali. Všetci títo sú naši nepriatelia; s nimi sa podľa zásluhy nakladať bude.

Slováci! obráťte sa s dôverou k nám a vzmužte sa. — Čas je drahý, chvíľa je príhodná, aká sa nám vari nikdy viac nevráti. Hore do zbroja a úhrnkom pod zástavy naše!

Nech vykvitne naša sloboda, nech žije náš kráľ, nech Boh dá národu nášmu lepšie dni!

*

Vojáci!

Vysílají Vás bojovat proti nám; víteli kdo, víteli proti komu?

Vysílá vás maďarské ministerstvo, které se od našeho společného císaře a krále odtrhlo, které Čechům a Moravanům nic dobrého neudělalo, ba naopak, jim všecko zlé přeje, které Slovákům ty najvětší krivdy dělá, uvalujíc na lid velké nesnesitelné daně, berouc do vojska velký neslýchaný počet jich synů, vsazujíc do žaláru všecky ty, kteří se hlásí o právo a svobodu národa svého, kteří chtějí, aby Slovákům v tomto věku svobody též lépe se vedlo. A vy byste, vojáci, synové Čechů, Moravanů a Slováků, pro toto ministerstvo, pro takové lidi bojovati chtěli!

Jeden národ sme my, vy tam synové České země, vy ze sousední Moravy a vy slovenští synové od břehu Váhu, Hrona i Dunaje. Jedna řeč se po těchto krajinách ozývá; a vy byste proti nám, svým bratrům, na rozkaz cizozemců a utlačitelů národa našeho bojovati měli!

A víteli, proč sme se my pozdvihli a do boje vytáhli?

Jen právě proto, že sme to jarmo, které Maďari a jich ministerstvo na náš národ, na vaše otce a matky, na vaše bratří a sestry uvalilo, více snést nemohli.

Pohledněte jen po krajině naši, či nevidíte ty dědiny, vesnice a městečka, v kterých ste se zrodili, že s nami držejí, že pod naše zástavy vstupují? Oni zároveň s námi nemohli už dále snášet to utrpení, to jarmo, které uvalili Maďaři na všecky nás. Aneboli lhostejným okem dívate se na to, jak na rozkaz maďarského ministerstva vaši, co si v potu tváři vydělali, jemu oddávati musejí? jak se vaší nejbližší, vaší bratří a příbuzní, podpory otců a matek vašich zesláblých, od domácího hospodářstva odvádějí a pod maďarské zástavy berou? jak všecky stížnosti příbuzných vašich se odsuzují a zatracují jen proto, že hledali to, co jím po právě náležalo? A vy byste měli proti nám, lidu toho zástupcům, obrancům a synům a za vaše i naše utlačitele bojovat!

Nebojujte proti nám; vy ste naši a my vaši, vaše stížnosti jsou naše stížnosti, vaše jařmo, naše jařmo.

Nepozdvihli sme se my proti císaři a králi našemu, který všechněm i nám svobody udělil a které nám jen maďarské ministerstvo odtahuje, dávajíc všecko Maďarům svým příbuzným, a nám nic.

Nebojujtež proti nám, ale spojte se radšej s námi, neb my chceme vydobyt svobodu i nám i vám, chceme ztroskotat jařmo, které na vašich příbuzných otcích i bratřích leží, chceme, aby vám, až se vrátíte do vesniček a městeček svých, bylo tak dobře, jako nikdy předtím.

Jestli my zvítězíme, zvítězíte i vy, jestli my padneme, padnete i vy.

Nechť žije náš král, nechť žije svoboda národů, nechť bude dobře všem našim!

*

Kňazom a učiteľom

obojakej viery a vyznania na slovensku

Vážne nastali časy pre národy sveta. Tri razy ale svätejšie nám tisícročným nešťastím ubiedeným Slovákom. So svätým teda citom a duchom toho najšľachetnejšieho zápaluplným povstáva národ tento do zbrane za svoju slobodu, ktorú pred tisíc rokmi na poliach prešporských bol utratil. Čo je vaša povinnosť, Vy jediní kroz to tisícoročie jeho tešitelia, obrancovia, vodcovia, vy velební a vy učení kňazia a učitelia slovenskí? V svätom zápale národa za slobodu musíte aj vy byť plní zápalu za ľud tento, ktorý Boh vám zveril.

Všetky náboženstvá učia národy klaňať sa Bohu a povyšujú ich ku pravdivému človečenstvu. A náš národ teraz toto posledné potrebuje. Bol náš národ vedený doteraz k bázni božej a vaša zásluha, kňazia a učitelia slovenskí, bola tá hlavne, že ste národ urobili bohabojným, pobožným a pokorným! Teraz vám nastáva naplniť aj tú druhú čiastku náboženstva nášho, Kristom spasiteľom nám zjaveného, to jest nastáva vám povinnosť viesť ľud slovenský k hodnosti národnej a ľudskej. Národy všetky v Rakúskom mocnárstve so zbraňou v ruke osvedčujú svoju hodnosť národnú. Jedinkí my Slováci ešte sme dosiaľ spali — a žiadnych nárokov na statočnosť a hodnosť národnú si nerobili, jediní Slováci so spokojnosťou dívali sa na tie šibenice, ktoré im maďarské ministérium nad hlavami nastavalo, jediní Slováci si dovolili vylapať a povyháňať svojich priateľov, ale zato aj jediní Slováci sú v potupe a žiaden národ sa na nich ani neohliada. Česi, Chorváti, Srbi, Slavonci, Slovenci vydobyli si už uznanie, a žiaden nepomyslí o nich inakšie, iba ako o národoch slobodných, kdežto o nás celý svet čuší — a má nás za nehodných mena národa! Táto hanba ale na koho padá prvého? Pravda, poviete hádam všetci, že na odrodilú aristokraciu; hej, ale hneď po nej padá hanba na vás, kňazia a učitelia. Povinnosť teda vaša teraz je národ v jeho pohnutí ozbrojenom podporovať, myseľ jeho posilňovať. Už vidíte, že Maďari aj tých najpokornejších z vás lapajú a kde ešte nelapajú, teda pod najhlúpejšou políciou svojich zaslepencov držia! Už vidíte, že s tým okolkovaním, otáľaním a s tou obojetnosťou nič ani pre seba, ani pre národ vykonať nemôžete. My hovoríme bez okolkov k vám, bez všetkých prosieb a modlikania a žiadame vás menom národa, aby ste povinnosti, ktoré máte ako kňazia a učitelia v národe utlačenom, ale za slobodu svoju pozdvihujúcom sväto, horlivo a ochotne vyplňovali.

Nech sa teraz kostoly a školy Vaše premenia na pole verejné, kde sa národ podúčať bude politickej slobode a hodnosti tej, akej teraz so zbrojou v ruke dochádzajú národy. Ak má čo svätého národ mať, to je iste jeho národná sloboda, právo národnosti, samostatnosť a neodvislosť národná! A náboženstvo ho má k tejto svätyni viesť. Beda kňazom a učiteľom, ktorí v týchto časoch pohnutia národného, na všetkých stranách Európy sa dvíhajúceho, národ svoj zadržujú, alebo práve zrádzajú. Národ pozná skoro ich úskočnosť a zdrúzga ich ako zradných hadov, ktorých svojou krvou odplekal; pomsta táto je jedna z najhroznejších!

Máte medzi sebou zradných kňazov a učiteľov. My ich dobre známe. Ale duch svätý väčšinu udržal v čistote lásky k národu slovenskému. Pravdaže, táto väčšina sa doteraz neosvedčila. Lež nič to: nech sa už len teraz ozve a chopiac národ za ruku, riekne mu: „Tu nás máš, národ náš, poď za nami, my Tvoji vodcovia a otcovia!“ A chopiac, ktorí sviatosti, ktorí biblie, ktorí meč verný ku boku, veďte národ slovenský na pole bojov za slobodu a slávu národa. Máte v rukách náš príhlas k národu, vidíte viať cisárske zástavy v spolku s našimi národnými: nemôžete teda mať výhovorky, že vy proti kráľovi nepotiahnete. Ani my nepovstávame proti dobrotivému kráľovi, ktorý nám to dal, čo žiaden kráľ doteraz: rovné právo so všetkými národmi pod jeho berlou žijúcimi. Za toho kráľa náš život obetujeme, ale i za tie práva, ktoré nám Jeho jasnosť dala a ktoré nám maďarské ministerstvo celkom odtajilo.

Prihlasujeme sa k vám ako k tým, čo najviac cítili dosiaľ jarmo ležiace na našom národe a ktorí žili s národom. Príhlas náš je mierny, tichý, spravodlivý, aby sa nezdalo, že sa vyhrážame, ačpráve sa popredku osvedčiť musíme, že odporníkov slobody národa slovenského za svojich nepriateľov považovať a s nimi podľa toho nakladať budeme. Ale národ svojim verným vodcom vďačný bude, to, znajúc ráz dobrotivosti slovenskej, priateľom našim a jeho bezpečne zaručiť môžeme!

Nuž teda, otcovia duchovní a učitelia národa slovenského príčinliví, podajte nám pomocné ruky a napomáhajte nás v diele tom, ktoré nám i vám uvije nezvädlé vence slávy u národa slobodného, slovenského. Ohliadnite sa na príklady kňazstva po Chorvátskej, Slavónii, Srbskej vojvodine a inde a staňte sa prvými osloboditeľmi národa vášho, ako sa tamtí stali národa svojho, a Boh vám bude tak pomáhať, ako tamtým pomáha, najmä že oni tiež proti tomu istému vrahovi víťazne bojujú, proti ktorému aj my sme už skutočne do poľa vytiahli. Nech Boh pomáha i vám i nám!

*

Bratia Russiny!

Sisidstwo nasze z wamy, pokrewnisť narodnaja, zwiazujucza nas s ludom waszym, neszczastia naszi spölni pobudzajut nas Slovakiw zholosytysia do was statocznych i žwawych Russyniw. — Lud nasz Slowenski wziaw juž za mecz i zbroju, aby swoji prawa narodni protiw Madiarstwu mužesko choronyw. Netreba Wam dowho howority o neszczastiu, jakowe zwely Madiary na waszi cerkwy i szkoly, na waszi zwyczaji i na cile wasze narodnoje ruskoje žytie. Ministerstwo Madiarskoje postanowilo wse toto wam zrobity szczo i nam, zahladity žytie narodne, jazyk, obyczaji, pamiátki, pisny narodny, slowom zahladity wasz i nasz narod. Podluh madiarskoho prawa nesmije sia bolsze Rusyn odozwaty z narodnostew ruskow, maje sia widreczy solodkich i milych zwukow ruskoji polnocwitnoji, besidy, a priwiazaty sia ko narodu malomu, zahybajuczomu, z widwažnym zuchwalstwom do jakohoš dykoho dila pobudzenomu, to je do narodu madiarskoho. Toto samo jest nam Slowakom osudzeno za zelenym stolom zakonodarstva madiarskoho. Ale mysme zamyslyly, lebo sia wyslobodyty z toji dowhotyranskoji smerty, lebo od razu w mužeskom boju zahinuty. Poczalysmo tot boj protiw tyranstwu madiarskomu. A do toho boju dajet nam prawo Boh, ktoryi nas tak postawyw medzy narodamy, jak narod madiarski; do toho boju dajet nam wlasť slowo krilewske, kotorym zabezpeczena narodnosť wsich narodiw žyjuczych pod krepkim berlom Jeho cesarsko-krolewskoho welyczestwa Ferdinanda dobrotywoho, kotore to prawo Madiare nam Slawianom wydyrajut; do tohoto boju pobudzaje nas cila poruszena zachodniaja Europa, kotora sia bore za riwnisť meže ludmy a Narodamy, do tohoto boju klycze nas brat Serb, Horwat, Slawonec, slowom wsi poludnewi Slawiane. Do tohoto boju pryzywajem my Slawiane was bratej naszych ruskich w Tatrach obytajuczych. — Wyste najbliszszi naszi suside, Wy ste spölne z namy prolewaly krow Slawiansku za Kraj uhorski, Wy ste tak jak i my od nych jako widrodnych synów honeni, wy ste najbližsze s nami zluczeni neszczasnow sudbow, zapropastyty narodnost wlasnu. —

Nuže wstante i wy a schopte sia mužesko uzbrojeni protiw tyranstwu madiarskomu, zaperajuczemu wam wse, szczo wam jest swiatoje i szczo wam prynosyt szczestia i dobroje bytie naroda waszoho. Zluczit sia z namy a pokažit switu, že jest jszcze w Tatrach ruski lud, ruskoho serdca, ruska horiacza krow, ruska lubow ko wybrannomu narodu ruskomu. Pokažit Bratia pered switom Slawianskim, že majete krow hotowu wyliaty za swoju wiru, swój jazyk i swoju narodnosť, za slawu, slobodu i szczestia Russyniw.

Do zbroji tedy bratia Russyny, do zbroji, do zbroji! teper albo nikdy wojowaty, teper sia oswobodyty, bo teper spiucze, deń spasenia swojeho na wiki utratyte. Pomyslite že ste sami mdli i slabi, na czeslo mali, na sredstwach do boju za slobodu chudobni, a tak lehko zhynete w bystroj powiny zuchwalstwa madiarskoho, a na hrobach waszych bude spiwaty pisny zwitiaztwa nadutyi Madiar, bude sia ryhotaty smichom pekelnym na obezczeszczenych hrobach pidloho potomstwa zwytiaznych i hordich Russiniw, najhrizniszyi nepryjatel Slowianskoho žywota. Ale zluczeni z namy Slowakamy, Horwatamy i Serbamy zachowajete žytia swoje a ubezpeczyte sobi slobodu i blahodať narodnu na toj zemli, tak že neodwažytsia bolsze naduty Madiar wderaty sia do waszych swiatyń, widberaty wam milu slobodu, rozhaniaty was i potomkow waszych. Ruski hory i lisy (haji), rusky mista i usidlosty zacwitnut cwitom požadanym, a dalike potomstwo bude slawyty imia wasze i perenese czest waszu na dolhyi stolitia. —

Zažžej ducha swojeho narode ruski a wybery sokrowiszcze z serdca swojeho i obijmi mecz i zbroju swiatu, a ustroji sia tojow, i z neutraszennow smilostech wystupi na pole, za prawo swoje swiatoje wid Madiariw hrozne zdoptane.

^[136]

*

Fratzi Romani!

Inalczatu Imperatu śi kralu nosztru Ferdinandu odat libertate, la tot Poporu in Czara Ungaraszka; la Slovacsi, Romani, Szérbi, Nyemczi, si la altzi — Numa jaka Ungusi, nebagend srama de vorba Imperatalui, loare libertatye, śi dreptele la ej, ku deszklinira altzilor. Deaja sze redyikare Horvatzi szubd Banu lor Jelatsits, Szérbi, śi fratri vostri Romani in Banath szubd Patriarchu śi Metropolitu lor Rajacsits: deaja redyikarem śi nos armele in potriva Ungurilor, sze lovem acsea śi nyeo dat Dumnyczeo, schenyeodat Imperatu. Deszrul de reu Kanyisz sziluitz aloa ku armelye Milosztinya Imperatyaszka. Deaja lyubitzi fratzi, śi Vojnisi Romanyeszk nu redyikate armelye inpotriva nostra, ka noj nunyam redyikat preszti Ledsa nischi preszti Imperatu, o preszti dereptate, numa nyam redyikat preszti Ungusi śi preszte Kitreva kareo inscheluit pre Imperatu Nostru, śi pre noj, śi or vreut anye baga jare szubd rzug. Kare in Schkolelye, śi in Besztertselye nostre limba unguraszka prftesk, karenve den totz Sluzsbelye Imperatvesk, śi den moschile nostru ganyeszk, den putsina Kanyisz Slovacsi Kreditsasz la Imperatu.

Sze trejaszka Imperatu, sze trejaszka fratzi Romanyi. —

^[137]

*

Čo kazí Slovákov?

Jednými ústami kričíte, Slováci: „Potlačení sme, zle nám je, tlačia nás páni, už zhynieme v tomto nešťastnom jarme.“ A tak je, všetci Slováci sú potlačení a ubiedení, všetci, hovorím, či sú oni katolíci, či evanjelici, či sú mešťania, či sedliaci! A predsa pri poslednom našom povstaní slovenskom za slobodu taká sa nám zjavila saňa, akú sme ani vo snách nečakali! Saňa tá tisíchlavá bláznovstva a streštenstva náboženského! Odrodilí Slováci panstvo maďarské rozširovali medzi katolíkmi, že chceme katolícku vieru potlačiť a hlúpy ľud uveril; medzi evanjelikmi zas, že je to len osídlo na ich vieru a že my chceme luteránov katolíkom zapredať — a hlúpy ľud uveril a nehol sa z miesta! My sme s dobrým svedomím pozdvihli zbraň za slobodu a šťastie ľudu slovenského a s nádejou sme prišli k Vám, že sa razom Vy potlačení postavíte, vy ubiedení zmužíte a k nám pripojíte, by sme spolu vytrhli náš slovenský národ zo zahynutia! Sčiastky sa naša nádej vyplnila, lebo jak evanjelických, tak katolíckych Slovákov množstvo sa k nám pripojilo, nemysliac na nič inšie, iba na to, ako si svoje slobody proti panstvu maďarskému brániť budeme. Ale z druhej strany — videli sme smutnú skúsenosť, ako mnohé obce sa dali pánom nahovoriť a presvedčiť, že to nejde o slobodu, ale o vieru a že my katolíkov potlačiť chceme, zato neprišli nám slabým na pomoc a ostali doma, takže my potom jak sme päť ráz nad Maďarmi zvíťazili a skrze to velikú moc vojska maďarského proti sebe vyzvali — utiahnuť sa a sily svoje na lepší čas zachovať sme prinútení boli. Takhľa, Slováci, čo Vás kazí, to aj naše najkrásnejšie a len Vám najužitočnejšie ciele a úmysly pokazilo a zmarilo! Totohľa kazí Slovákov, že sa dajú svojim zotročovateľom navádzať a zvádzať! Pravdaže z Vašej viery oni osoh ťahajú, sami ale sa Vám smejú, keď sa modlíte, a myslia si, pokým tento národ len so svojou vierou sa zaoberá, dovtedy sme my páni! Lebo takto ľud verí a my ho striháme! Ale nie tak, Slováci, aj pre Vás je zem táto, aj pre Vás je život tento a jeho radosti, teda hľaďte už raz, aby ste aj na tejto zemi dačo dobrého zakúsili a nemuseli vždy len čakať na blahoslavenstvo v nebi! To Vám neutečie, keď budete dobrí a poctiví ľudia, ale toto zemské blahoslavenstvo Vám vydierajú maďarskí Vaši páni, zato bráňte si ho! Nebite sa už viac pre vieru teraz, kde každá viera má svoje právo, a keď sa už nikomu nechce druhého za vlasy do neba ťahať. Viete, kto Vás to huckal proti nám? Tí, ktorí sa báli, že Vás oslobodíme, zato nás chceli rozdvojiť, zato huckali aj evanjelikov proti katolíkom, aby sa o vieru bili — a pečeňu sveta tohto pánom nechali! Jedni ste poslúchli — a zato ešte doteraz ste otroci, zato Vás bijú, uväzňujú, strieľajú a vešajú! A keď Vám tak o tú Vašu vieru ide, či sa nebojíte, že Vám ju Kossuth zhltí, ktorý pôvodne síce je luterán, sám v sebe ale na Boha neverí a vždy len s peklom hrozí a od pekla pomoc dostáva! A všetci Vaši maďarizanti sú len slepé nástroje toho vražedlníka slovenského národa, Kossutha bláznivého.

Bratia naši drahí, viera žiadna nás teraz nevytrhne z otroctva nášho; veď vidíte, že je svet zmotaný, že sa národy všetky o svoje slobody hlásia, že žiadnemu nenapadá biť druhého pre jeho vieru! Jediní Vy Slováci sa dáte mámiť a oslabovať! Ak takto budete robiť aj ďalej, zas na jedno tisíc rokov budete zahrdúsení v jarme pansko-maďarskom žiť a zomierať a neuvidíte dňa slobody slovenskej. Ani katolík, ani luterán neoslobodí národ náš slovenský, ale ho iste oslobodia tí, ktorí budú mať smelosť chytiť zbroj do ruky a brániť slobody svoje. Nehľaďte teda, či je kto luterán, či katolík, ale hľaďte na to, kto Vás zastával odjakživa a kto teraz za Vašu slobodu šabľu vyťahuje a pušku na pleci nosí! Ten je Váš priateľ, a žiaden druhý! Nuž veď odkedy sa modlíte, odkedy na kolená viac pred ľuďmi ako pred Bohom padáte: a čo ste si vymodlili, čo ste si zo slobôd národných vyprosili a vyplakali? Vždy ste museli každému čertu a diablu slúžiť! Nieto inšieho prostriedku k oslobodeniu sa Vášmu ako boj zmužilý, v ktorom Vás jedného každého Vaša viera posilňovať bude a Pánboh bude Vám sám pomáhať. Katolík bol tak ako evanjelik potlačený: nech teda tak katolík ako evanjelik sa teraz pozdvihne a spoločnou silou nech zdrúzgajú to svoje spoločné jarmo. Tak len bude aj katolíkovi aj evanjelikovi dobre — a v šťastí sa človek náš slovenský potom aj lepšie Pánu Bohu pomodlí. Nech si každý svoju vieru, ktorú za najlepšiu poznal, drží a nebojí sa, že mu ju kto zo srdca vytrhne! Lebo povedzteže nám, Slováci, aké máte dôkazy toho, že by sme my boli chceli Vašu vieru potlačiť? My všetci, ktorí sme za slobody Vaše povstali, tak sme boli pomiešaní, že medzi dobrovoľníkmi našimi bolo viac katolíkov než luteránov! A komu by aj teraz napadlo o vieru bojovať, keď všetky viery kresťanské majú rovné právo v krajine, potom, keď každý vie, že mu nikto jeho vieru nevezme, a najmä že sme sa už dosť v predošlých časoch nabili o vieru a skúsili, že sme tými bojmi a vojnami ani len do úst chleba si nezískali? Teraz bojujeme všetci o to, aby sa nám to stalo na zemi, čo nám kňazia sľubúvali len na nebi, to jest, aby aj nám a nášmu národu už aj tuto na tejto zemi dobre bolo. O blahoslavenstvo nebeské sa každý s pomocou ducha svätého a skrze dobrý a pobožný život sám postará, ale vydriapať sa z jarma, ktoré na nás vystrúhala diabolská ruka pansko-maďarského tyranstva, z tohto jarma sa musíme všetci spolu hľadieť vymôcť! Doteraz ani jedna puška ešte nebola vystrelená o vieru, ale mnoho sa pušného prachu vystrieľalo už o slobodu národnú! Lebo národy už dozreli k tomu, že sa im tiež zažiadalo dobroty na svete tomto; len Vy, jediní Slováci, sa ešte chcete dať mámiť a klamať — a vieru spomínate tu, kde Vám ju nikto neberie, kde ale sa Vám sloboda národná nesie! Len Vy samojediní chcete niesť to staré jarmo a tešiť sa, že Vám na druhom svete bude lepšie! Dobrá je táto nádej, ale lepšia je tá skutočnosť, keď Vám bude tuto dobre a tam hore lepšie! A takto to má byť, lebo Pánboh nestvoril túto zem a jej poklady a radosti len pre pánov, ale hlavne pre národy sveta! Teda sa pousilujte zmužilosťou, aby Vám tuto bolo dobre a cnostným životom sa postarajte, aby Vám tam v nebi bolo lepšie! Toto si zapamätajte a verte nám, že sme my len zato povstali, aby sme Vám už na tejto zemi dobrotu a blaho zaopatrili a vybojovať pomáhali! Lebo nás srdce bolelo, kedykoľvek sme Vás, svojich slovenských bratov, v takom hroznom potlačení žiť spatrovali, a to tak katolíkov ako luteránov!

Veď ste videli alebo očuli, že žiaden z našich katolíkov nestrieľal do luteránskych kostolov, a žiaden evanjelik nebombardoval chrámy katolícke! Kto sa nám naproti postavil, tomu sme veru neodpustili, to je pravda, ale naše guľky nevyhľadávali ani katolíkov, ani luteránov, ale kto stál proti slovenskej slobode, ten padal od našich guliek. Tri vozy pri Myjave plné boli postrieľaných, ktože tam vie, akej boli viery! Len to vieme, že všetci si boli rovní v tom, že chceli potlačiť Vašu slobodu národnú! Teda vidíte, my sme bojovali nie o vieru, ale o Vašu slobodu, o Vaše šťastie zemské!

Skoro ale poznali našu moc Maďari, zato nás, ako som hore povedal, chceli oslabiť a bratov našich takými klammi, ako že to ide o vieru, od nás odviesť. Lebo keby ste sa všetci od Skalice a Šaštína boli privalili húfne na pomoc nám, už by ste boli všetci, aj luteráni, aj katolíci, slobodní! Zato tí Vaši strihači mali viac rozumu ako Vy, zato ostali zas len Vašimi strihačmi a Vašimi potlačiteľmi! Vidíte ale, čo z toho môže na Vás prísť? Keď budete aj ďalej takí blázni a dáte sa tak ako teraz, šialiť — nuž naveky ostanete vo svojom starom jarme a toho sa Vám hádam veľmi nežiada! Majteže už raz všetci zdravý rozum a verte, že Vám vašu vieru nikto zo sŕdc Vašich, kde ona pevne ukrytá leží, nie je vstave vydrieť, že teraz národy pre vieru sa nebijú, ale že sa skôr môže zachcieť dakomu Vašich hôr, rolí, lúk, Vašich rodín, slobôd a práv národných! Áno, už sa vskutku zachcelo maďarskému panstvu týchto svätých vecí, týchto Vašich klenotov sa zachcelo Kossuthovi, Jeszenákovi, Vagyonovi, Zelenaymu, Nyárimu, Apponimu, Schmerzingovi a sto a sto iným tyranom Vašim! Teda si to chráňte a vedzte, že ani katolíkom samým, ani luteránom samým sa to vyviesť nepodarí, lebo sily rozdvojené sú slabé, musíte si teda toto šťastie spoločnou silou, spojeným pevným úmyslom vydobývať. My Vám vždy budeme na pomoci a nadvrch Pánboh Vám pomôže, keď Vy túto svätú vôľu vyslovíte a skutkom potvrdíte.

Že všetci Slováci sú potlačení, svedčí aj to, že tak mešťan ako sedliak stená pod jarmom panstva maďarského. Kráľovské mestá a privilegované mestečká tak nesú neznosné jarmo pýchy maďarského panstva, ako dediny a iné obce! Toto je nešťastie naše slovenské, že medzi tým, keď Nemci majú slobodných mešťanov pre ich kupectvo, keď Maďari majú slobodných pánov, my Slováci nikoho v národe našom sme nemali slobodného, a zato teraz mdlí a slabí sme. Lebo čože naši mešťania robia? Ako otroci za svojimi potlačiteľmi sa hrnú a pre svoju ochablosť za Maďarov sa vydávajú a proti svojim bratom, proti svojej slobode povstávajú! Tak sa aj proti nám postavili mestá slovenské Trnava, Senica a Skalica. Teda tak, mešťania slovenskí, tak sa to má robiť? Čože ste Vy, Trnavčania, Seničania, Skaličania? Čo boli Vaši otcovia? Čo sú Vaše deti? Nuž Vy sa máte za Maďarov? Dajtimi bože, Senica, Skalica, Trnava — akí to Maďari! Ale vieme my — ktorí sú to tí Maďari v múroch týchto miest! Vieme to dobre, že aj tam len jedni sú všetko — a národ bremená nesúci že je nič a nič, kde na práva prichodí a všetko je tam, kde sa platiť má. Lež dobre, o týchto a podobných mestách nič nejdeme hovoriť, lebo nie je tomu tuná miesto; ale len robíme pozorných mešťanov týchto maďarských, aby si dobre zapamätali, že sa oni pri prvom našom výstupe za slobodu národa slovenského ku Maďarom priznali! Nechže už len teda stále ostanú tieto mestá a stoja pri svojich tyranoch a potlačovateľoch, ktorí ich za 900 rokov korbáčovali, za 900 rokov k ničomu sa im pozdvihnúť nedali! Možno, že tieto mestá budú za pansko-maďarské — na onom svete vyhlásené!!

Naposledy Vy, statoční sedliaci slovenskí, ktorí ste sa o svoju vieru či katolícku či evanjelickú báli, verte nám, že my nielenže sme ani proti jednej, ani proti druhej netiahli do poľa, ale obe viery od ich vyznavačov vyznávané, každému jeho vieru proti nápadom obraňovať hotoví sme, teraz ale hlavne o Vaše slobody a Vaše práva národné, slovenské, bojovali sme — a ak dá Pánboh, aj ďalej bojovať a Vás v tomto boji podporovať hotoví sme!

Aby ste teda vedeli, čo nás Slovákov doteraz kazilo, aby ste vedeli, že nás kazila naša hlúposť, ktorou sme sa dali našim potlačovateľom šialiť a vierou našou ako mastným motúzkom do strašnej priepasti a záhuby privádzať, aby ste vedeli, že nás kazilo rozdvojenie naše vlastné národné, že mnohí mešťania na Maďarov nás zrádzali, list tento sme Vám napísať za dobré uznali. Z toho všetkého poznáte, že keď to, čo nás kazilo, odstránime, žiadne brány pekla maďarsko-panského nás premôcť vstave nebudú a my slobodní staneme pred súdom slobodných národov a s nimi rukou v ruke upevníme svoje šťastie nám i potomstvu nášmu na veky večné!

Tento list nech žiaden u seba nezadržuje, ale vštepiac si všetko v ňom povedané do dobrého svojho srdca, nech ho zas druhému k poučeniu dá!

Číslo 6.

„I proč se máš rmoutiti, Ó má milá duše! Hleď se vírou opříti Na pána Ježíše; Spusť se jen na něho, On všecko dobře zpraví, Že bude k tvému zdraví, I to, co jest zlého.

Kdyby i sám ten ďábel S svou pekelní rotou Proti tobě se stavěl A tvému životu; Však musí zpět jíti, Všecky jeho praktiky Zahanbí Bůh veliký, Když jen chce brániti.

On všecko k své cti řídí A k tvému spasení, Máli být žádný z lidí, Ničeho nezmění: Pakli Bůh nestrojí, Žádný nemůž siliti, Musí všecko tak býti: Vůle Boží stojí.

Protož jemu samému Já se vždy oddávám; Jemu a ne jinému Líbiti se žádám; Jeho vůle jest má, A ta jest vždy nejlepší: Šťastný, kdo se ní těší, Ten to se mnou pozná.“

(V Zpěvníku evanjelickom od roku 1845 sa nachádza pieseň táto premenená — pod číslom 593.)