Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 99 | čitateľov |
Slováci! s nábožnou mysľou začínam písať vašu históriu. Za tisíc rokov ona bola pretrhnutá; lebo vy ste neboli povedomým národom, ale iba ľudia živoriaci sa, cudzincom slúžiaci, cudzincov poslúchajúci. Vaši veľkí mužovia len veľkoleposť, rozmanitosť dejov cudzích rozmnožovali a naplňovali. Výtvory a deje ducha slovenského prelievali sa do maďarstva: a tomuto sa pripisovali všetky veľkodušné, odvážne a neohrozené skutky, umom i srdcom slovenským vyvedené a dokázané.
Za tisíc rokov sa nepísala slovenská história; a svet už natoľko zabudol na Slovákov, že keď prebudenejší rodu synovia na svoju predošlosť sa spytovali, deje starých otcov skúmali, pátrali a vyhľadávali, vysmieval sa a zatracoval počínanie také. Lež nedali sa oni odstrašiť a požehnaná bola ich práca: lebo našli seba v dejoch starých otcov svojich a našli históriu slovenskú vpletenú v deje ľudstva a človečenstva. Ktorý syn Slovenska s útechou sa nerozpomína na Ríšu veľkomoravskú? Kto s hrdosťou nevyslovuje mená slávneho Svätopluka, Rastislava, Mojmíra, Cyrila, Metoda atď., ktorí pred tisíc rokmi ako králi, kniežatá a svätí apoštolovia slovanskí sa mu pred oči stavajú, upomínajúc ho na slávu jeho národa? Ak ale srdce šľachetné ducha vznešenejšieho tieto rozpomienky útechou naplnia — čím viac ho musia pohnúť deje prítomné, najnovšie, vystúpenie mužov slovenských pred očami európskych národov na zemi starootcovskej, pozorujúc, že Slovák, objaviac sa svetu v národnej individuálnosti svojej, nie je viac ukrytý a zabudnutý ako predtým! Povstaním za Austriu, slávnu monarchiu a veľkovládu európsku, keď jej zo všetkých strán nebezpečenstvo hrozilo, zasiahli Slováci skutočne do pásma dejov európskych; a poslúžiac k tomu, žeby veľkovláda táto svoje potrebné v rovnováhe európskych mocnárstiev miesto udržala, nakoľko im toho mladistvé ich sily dopúšťali,[3][4] stáli v službe histórie a človečenstva, obrátiac takto pozornosť národov na seba.
„Čože to bude za história? Aké vojny, ťahy, bitky a víťazstvá sa tu budú vypisovať? Či dáky Huňady na Turkov alebo dáky Napoleon slovenský tiahol na Moskvu s tisícmi a tisícmi bojovníkmi slovenskými?“ — Takto sa ozve daktorý z nepriateľov našich, čo ešte trochu pamätá, že mu kedysi v školách o Huňadym a Napoleonovi rozprávali, osobujúc si právo posmeškárstva. — S takými ľuďmi sa my zapodievať nebudeme a pri písaní našich dejov ani len zďaleka na nich nemyslíme; oni sú tak nízki duchom, že našim myšlienkam, slovám a skutkom docela nerozumejú, preto na nich nič netratíme.
Prítomné deje sa len duchom vyšším, idei a národu posväteným, ako i priateľom monarchie a jednoty Ríše rakúskej, ktorým nemôže byť nič nepatrné, čo sa v záležitostiach jej udržania robilo, dobrým svedectvom porúčajú.
Tvorca a začiatok najnovšej histórie na Slovensku je myšlienka, slovo, zápal; a prítomný spis iba mohutnosť týchto troch spojencov preukáže, predstaviac, že trebárs ako ohromné namáhanie ľudské je slabé proti večnej myšlienke valiaceho sa prúdu života národov a dejov nových spoza druhých, tajných svetov vystupujúcich. Alebo, aby každý rozumel: že Boh nezabudol na svet, trebárs ľudia naňho už skoro celkom zabudli.
Slováci nemali nič, iba myšlienku a nádej v svoju budúcnosť; Maďari naproti tomu mali všetko, čo len v svete u ľudí sa nachodí. Mali v moci boha svetového, to jest šafárili so všetkým zlatom, striebrom a inším drahým kovom, čo sa len v baniach Uhorska a Sedmohradska vykopáva; získali si magnášov, grófov, barónov a ostatných veľkopánov sveta v Uhorsku, ktorí veľkú čiastku svojho imania na „oltár vlasti“ priniesli; mali všetky možné prostriedky milióny peňazí vyhadzovať; stáli na ich rozkazy pohotovo milióny obyvateľov uhorskej krajiny; vedeli zaujať pevnosti cisárske bez najmenších obetí; pušiek a bodákov mali na tisíce; diel, že ich ani za sebou vláčiť nestačili, prachu a gúľ mnohotisíc centov; — a všetko, čím môže imponovať jeden národ a udržať sa v mohutnosti a sláve, ak stojí na základe životnej, pravdivej sveta-myšlienky a nespravodlivo neubližuje, nekrivdí a neprenasleduje druhé národy. Ale nespravodlivosť a nadutosť maďarská sama si hrob pripravila. A zo slovenskej ničoty povstali deje a vystupuje zornica nového života!
[3] Ako Maďari práva národné si nevážili a o bratstve nič vedieť nechceli, svedčí i fígľami, úkladmi a terorizmom zničená samostatnosť Sedmohradska. Spisovateľ knihy Genesis der Revolution in Österreich, natoľko nestranný, že človek na ňom ozaj inšie nepozná, iba pozorovateľa tehdajších časov (za akého sa sám vydáva) — nasledovne o tom píše na str. 359: „So war denn das Verwischen des Namens Siebenbürgen, aus der Zahl der europäischen Länder, die Aufstellung einer exceptionellen Regierungs-Gewalt (Prišla pod štatárium baróna Miklósa Vaya.) und die Henkershand nothwendig, um die nach dreihundertjähriger Trennung sich freudig(!) wieder vereinigenden Brüdervölker zu halten!!“ Z týchto slov vysvitá, že s Maďarmi na priateľské pokonanie myslieť znamenalo iba vodu do Dunaja nosiť.
[4] „So war denn das Verwischen…“ — Tak bolo potrebné vymazať názov Sedmohradsko z počtu európskych krajín, inštalovať zvláštnu moc a katovou rukou držať pospolu po tristoročnom odlúčení radostne opäť zjednotené bratské národy.
— básnik, dramatik, historik, literárny kritik a teoretik, Hurbanov spoluredaktor Slovenských pohľadov Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam