ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > História povstania slovenského z roku 1848

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Mikuláš Dohnány:
História povstania slovenského z roku 1848

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Peter Páleník, Barbora Majerníková. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

čitateľov

18. Vyhnanci slovenskí

Národní vodcovia vo vyhnanstve viac robili za svoj národ, ako by boli mohli robiť v samej vlasti svojej, kde sa už Slovák ani len hnúť nesmel. Vo veľkých mestách sa oboznámili s národno-európskym životom a slávnymi osobnosťami. Z takého poznania nasledovali vyššie náhľady do európskych svetodejov; z čoho zas bezpočetné následky na sám národ prechádzajú. Všade sa oni, pravda, po cestách stretli i s nepriateľmi Slovákov, a preto v ustavičnom nebezpečenstve boli i von z krajiny postavení. Známe je, že činnosť maďarská po celej Európe sa rozprestierala. Na frankfurtskom sneme mali Maďari svojich vlastných vyslancov a po všetkých hlavnejších mestách svojich činných emisárov.

Vyhnanci slovenskí brali účasť i na Zjazde slovanskom; a aké významné boli tu ich hlasy, história rozpovie. V Prahe dočkali i tragické skončenie slávneho tohoto zjazdu rakúskych Slovanov. Z Prahy odišli do Viedne, druhí do Chorvátska. Hurban sa odobral do Rusavy.^[54] — Z Rusavy sa potom vystrojil k južným Slovanom do Záhrebu. Tu na chorvátsko-srbskom sneme bolestným hlasom prednesúc „biedy slovenského národa“, natoľko pohol výrečnosťou svojou junáckych Chorvátov, že títo uzavreli: „Položiť ako výmienku pokoja s Maďarmi to, aby prepustili Slovákov za národnosť pozatváraných a celý slovenský národ aby sa stal rovným v právach Maďarom“. Okrem toho sa napísal Príhlas na Slovákov, ktorý mal snem chorvátsky po Slovensku rozposlať. (Chorvátske noviny celú reč Hurbanovu po slovensky, tak ako ju hovoril, podali.)^[55]^[56]

Zo Záhrebu odišiel Hurban do Slavónie, stadiaľ do Karlovíc a navštívil hradby Srbobranného Sv. Tomáša. Kade chodil, všade robil za národ slovenský; vyjaviac naposledy južným Slovanom pevnú vôľu národa slovenského, vzoprieť sa proti nepriateľom trónu a dostanúc sľub bratského napomáhania, ako i potrebné veci k povstaniu, odobral sa chorobou umorený koncom augusta naspäť do Viedne.

^[54]Pamätná je pre Slováka táto ukrytá dedinka; lebo v nej našli pozdejšie skoro všetci utečenci slovenskí svoje útočište. A pre Hurbana ona bola opravdivým Pathnosom.

^[55]Nemecké noviny (Agramer Zeitung von 4. Juli) takto o reči Hurbanovej písali: „In dieser Sitzung war der prot. Geistliche Hr. Hurban erschienen; er schilderte in einer ergreifenden Rede, die alle Anwesenden bis zu Thränen rührte die traurige Lage seiner slowakischen Landsleute, die von Ungarn nur aus dem Grunde, weil in ihnen der Geist für die Nationalität sich regt, in dem Grade verfolgt werden, dass sie aus ihrer Heimath sich flüchten müssen; — seine mit höchster Begeisterung vorgetragene Rede hat die Landesversträter in der Sr. k. k. Hoheit zu unterbreitenden Repräsentation sich auch unserer slow. Brüder kräftigst anzunehmen atď.“

^[56]„In dieser Sitzung…“ — Na tejto schôdzi sa objavil evanjelický duchovný pán Hurban; v dojímavej reči, ktorá všetkých prítomných až k slzám dojala, popisoval smutné položenie svojich slovenských rodákov, ktorých Maďari len preto, že sa u nich pohol národný duch, tak prenasledovali, že museli ujsť zo svojej vlasti; jeho s najväčším nadšením prednesenou rečou pred jeho c. k. výsosť predloženou zástupcovia krajín sa väčšmi zasadili aj za našich slovanských bratov.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »