ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mnohými dotazmi po úplne pred vojnou a vo vojne vypredanej knihe „Za presvedčenie“ prinútená, odhodlala som sa ešte raz túto knihu vydať. Zdá sa, že dnes nie je viacej potrebná. Veď svätý Boh vo svojej veľkej milosti daroval nám oveľa viac, než po čom moji hrdinovia a hrdinky tam túžili, za čo pracovať i trpieť boli hotoví. Máme už národnú slobodu, máme konečne otčinu. Nie sme viacej cudzincami vo vlastnej zemi. Naša materinská reč, predtým len do kuchýň, maštalí a hôr vyhnaná, bez prekážky hlaholí dedinami, mestami, salónmi i vládnymi budovami. Máme už svoje školy, nižšie i vyššie, máme univerzitu. Neboli tie túžby našich hrdinov utópiou! Nie! Dozvedeli sa národy, že maličký náš národ, ktorý bol vstave vydržať tisícročné otroctvo, ešte žije a opretý o väčšieho a silnejšieho svojho brata v bratskej zhode a spoločnej práci bude s ním žiť na ich očiach.

Načo tedy spomínať bolestnú minulosť? — Že načo? Či nie je treba, aby naša mládež, naše deti, ktorým je dnes všetko také ľahké, rozpomínali sa, čo to ich otcov a matky stálo, ak chceli zostať roduvernými Slovákmi a Slovenkami?

Pred prevratom písali mi z Ameriky: „Až vaša kniha naučila nás cítiť, že sme Slováci.“ Túžbou všetkých nás istotne je, aby pri tom húfnom sťahovaní sa nášho ľudu za more, nepohltilo nebezpečné more amerikanizmu všetku mládež a deti týchto našich slovenských bratov, aby oni všetci pre nás tam národne nezomreli. Pretože kniha „Za presvedčenie“ obzvlášť pre Ameriku je žiadaná, má ta ísť ako prímluvca za ten drahý, milovaný, milosťou Božou a veľkými obeťami ľudskými oslobodený národ slovenský. Tento národ zveľadiť — to je povinnosťou našej mládeže v Európe, no i tam v Amerike. Veď odpadlík od svojeti zostáva vždy odpadlíkom, a ak ho k nevernosti nepriviedla tortúra nepriateľa a otrokára, jeho vina stáva sa tým väčšou.

Boj o duchovné presvedčenie ani dnes nie je skončený; obliekol len inú formu a iné rúcho. Tým, ktorí v nepretržitom spojive chcú žiť s Kristom, bude vždy platiť: „Na svete súženie mať budete, ale nebojte sa, ja som premohol svet!“ Tí, ktorí raz chcú s Ním žiť v sláve, musia tu za Ním vyjsť von za stany a niesť Jeho pohanenie. Na tom žiadna národná sloboda trvalé nič nezmení.

V roku 1915 daroval mi Pán pokračovanie knihy „Za presvedčenie“ s názvom „Na rozhraní“. Ak chcem, aby táto kniha mohla uzrieť svetlo sveta, musí byť prvý diel znovu vydaný, aby tí, ktorí ho nemajú, mohli si potom obe knihy kúpiť.

Želajúc všetkým čitateľom hojnosť Božieho požehnania a zakúsenej lásky Kristovej,

som Vaša v láske rodnej i Kristovej spojená sestra

Kristína Royová

Na Starej Turej dňa 22. červňa 1924