ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Štúdia. Nákladom „Slovenského národa“ v Bratislave 1926. Strán 162.

Literárna história a literárna kritika na Slovensku je veľmi zaostalá z príčin iste pochopiteľných. A práve preto každá väčšia literárna štúdia od slovenského človeka vzbudí v nás potešenie a nádej, že predsa i tu sa niečo robí a že z mladého pokolenia vyrastú literárnohistorickí odborníci, ktorí sa budú snažiť vyplniť medzery, ktoré v tomto odbore zavinila nepriazeň časov. I Mrázova štúdia o Vajanskom iste vzbudila mnohé pocity radosti, ale len na kratší čas.

Kniha Andreja Mráza „Svetozár Hurban Vajanský“ nás nepotešila trvale, pretože nedoniesla skoro nič nového, základného, pevného. Je to torzo, napísané pravdepodobne v krátkom čase jedného mesiaca, pele-mele bez ladu a skladu a bez logického postupu. O nejakej literárnej metóde pri nej vôbec nemôže byť reči. Mráz nepochopil to, z čoho Vajanský vyrástol, za akých okolností a predpokladov, čo Slovenskom za jeho života vládlo, čo ho bolelo, čo Vajanského nútilo písať tak, ako práve písal, a nie inak. Celá štúdia má ráz príspevku do provinciálneho časopisu.

Mráz svoju štúdiu skutočne aj písal pre dennú tlač a k spomienke na desiate výročie smrti Vajanského. Pre dennú tlač by podobná štúdia — aspoň na Slovensku! — stačila. Ale prečo bola vydaná knižne? Z nerozvahy redaktora časopisu a z nedostatku sebakritiky pisateľa štúdie? Mladý autor, majúc príležitosť vydať svoj plod knižne, neodolal. Hodno si všimnúť obsah knihy vo všetkých troch kapitolách, (o Vajanského ideovej orientácii, o jeho estetických názoroch a o jeho umeleckej tvorbe), a všade, skoro na každej strane sa stretneme s mnohými chybami vecnými, jazykovými i pravopisnými, ktoré autora obviňujú z nesvedomitosti, z neporiadku, niekde z ľahostajnosti a povrchnosti. Pisateľ zrejme chcel v svojom debute uplatniť všetky svoje nahromadené vedomosti. Spomína aspoň všetky možné filozofické a literárne mená, či sa k štúdii o Vajanskom hodia či nehodia, počínajúc starým Aristotelom a končiac Majakovským, Blokom a Wolkerom, s ktorými Vajanský nemohol mať nič spoločného a skutočne ani nemal. Mrázove štúdie nezachránila ani jeho novinárska ľahkosť a značná obratnosť pera, ktorou chcel skryť svoje vecné nedostatky. Čo však stačí na novinársky článok, nestačí na knihu, ktorá si ešte k tomu osobuje vysokú hodnotu. Prvú kapitolu Mrázovej štúdie, o ideovej orientácii Vajanského, pokladajú niektorí za najdokonalejšiu časť knihy, nezabudlo sa však, že práve Vajanského orientácia, jeho pomer k Rusku a Slovanstvu bol už niekoľkokrát riešený (pripomeňme aspoň štúdiu dr. Josefa Jiráska v „Prúdoch“ a iné). Mráz tu proste prevzal výsledky bádania iného a popretkával citátmi z ruských mysliteľov, ktorí mali na Vajanského buď kladný alebo záporný vplyv. A tieto citáty nevypísal z ruských originálov, ale zo srbskej knihy o ruských mysliteľoch („Ruski mislioci“). Slabosti a chyby Mrázovej štúdie vyplynú napr. z týchto dvoch banálností ako dokladu. Mráz na str. 108. priam do neba vynáša umeleckú formu pri slovesnom umení; ona mu stačí, keď je dokonalá, na umelecký čin. A na strane 156. pripomína, že niektoré Vajanského básne — skvelej formy, ako sa vyjadril — nemajú podľa neho vnútornej hodnoty, sú teda bez ceny. Príkladné protirečenie! A takých je hodne po celej knihe. A to je najväčšia absurdnosť u každého spisovateľa, keď zabudne na to, čo tvrdil predtým, a o niekoľko stránok ďalej tvrdí opak toho.

Mrázova štúdia neobjasnila nám skoro v ničom osobnosť Vajanského. Na monografiu o Vajanskom musíme ešte čakať.

(1927)