Kritické torzo

Hájomil: „Z ruských hôr“. Básne z bojišťa. Kniha I. Nákladom vlastným. V Lipt. Sv. Mikuláši 1928. Strán 62. Cena 8 Kčs.

Hájomil v slovenskej poézii má svoje miesto, a nie najposlednejšie. Hneď pri svojich začiatkoch vedel zanôtiť na svojej osobitnej strune a vydať zvláštny zvuk, ktorý ti bol vzácny svojou úprimnosťou, milotou a lahodou. V jeho počiatkoch nebolo skoro ničoho chceného, schválneho a veršotepeckého, hoci sa veľmi často priúčal na poézii druhých spisovateľov a neraz tiež na poézii Hviezdoslavovej. Tento posledný podľa všeobecného usudzovania bol rozhodným iniciátorom a inšpirátorom Hájomilových veršov. Preto práve vyhlasujú ho i za Hviezdoslavovho epigóna. Nechceme sa tu rozpísať o správnosti a nesprávnosti takých a podobných súdov. Fakt však je, že na Hviezdoslavovi sa mnoho učil tvarove i slovníkove. Hlboké náboženské cítenie a názory na pospolitý ľud majú obaja tiež spoločné, ale vôbec sa nemôže tvrdiť, že by ich Hájomil mal od Hviezdoslava. Sú podstatou jeho vlastnej bytosti básnickej i ľudskej. Neslobodno tiež zabúdať na jeho poéziu vlasteneckú, či lepšie povedané: na jeho poéziu, kde sa vyznáva zo svojej lásky k domovu, k domácim hájom a stráňam, kde s vytržením a pátosom spieva o národnej budúcnosti a verí v ňu vierou nábožensky prostého a úprimného človeka. I to má spoločné s Hviezdoslavom.

*

Cez veľkú vojnu Bohuslav Klimo bol na ruskom fronte a spieval svojím spôsobom i tam. Pravda, vo väčšine týchto vojnových a frontových básničiek, ktorých je 72, užíva jednoduchej formy prostonárodných a ľudových piesní a zbavil sa svojich širokoveršových básní, valiacich sa v mohutnom rozvlnení. Na fronte za stáleho nebezpečenstva nebolo kedy a nebolo ani nálady ani príležitosti užívať zložitejších veršových techník, hoci básnik neraz sa zadumal a zamyslel nad jedinečne hroznými momentmi ľudského rozbesnenia. Jeho verše „Z ruských hôr“ vyšli pôvodne v Slovenských pohľadoch roku 1916, teraz vychádzajú v samostatnom zväzočku. Zdalo by sa, že príležitostne a improvizované vznikajúce piesne po toľkých rokoch nebudú dosť svieže a hybné, aby nás zaujali a aby vedeli v nás vyvolať patričný dojem. Ale je to mýlka. V jeho zbierke sú čísla, ktoré si rád opakuješ i dnes. Väčšina ich však je slabá obsahom i formou. Nasledujúca Hájomilova zbierka bude po umeleckej stránke iste hodnotnejšia, hoci pojme v sebe jeho staršiu tvorbu. Treba sa na to tešiť.

(1928}