ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Milo Urban: Hmly na úsvite. Román. Vydala Družstevní práce v Prahe 1930. Strán 635.

Milo Urban dobre sa nám predstavil ako beletrista prvotriednych darov a schopností medzi ostatnými svojimi druhmi na Slovensku, poväčšine staršími, už svojimi začiatočnými črtami, čerpanými z dravosti dedinského života. Román. „Živý bič“, ktorý sa už dočkal veľkých úspechov i mimo okruhu slovenskej zeme, postavil Mila Urbana nesporne na prvé miesto medzi prichádzajúcimi slovenskými prozaikmi. Druhý diel „Živého biča“, román „Hmly na úsvite“, zasa nám len potvrdil náš poznatok. Na Slovensku podstata opravdivého a rýdzeho — prosím, aby sa tomuto slovu rozumelo opatrne a s určitými výhradami — slovenského života bola a je až dosiaľ na dedine, v sedliackom prostredí. Všetky prozaické i románové pokusy, ktoré sa po prevrate všemožne usilovali napísať román z veľkomestského prostredia slovenského — zlyhali. Milo Urban už tým, že rozpoznal tento dôležitý fakt, tým, že preniesol váhu od menej dôležitého na dôležitejšie v slovenskom prostredí, dokázal, že je sľubným zjavom. Rozumie sa, jeho poviedky a romány nemožno porovnávať s podobnými plodmi v slovenskej literatúre, ktoré vznikli zo slovenského prostredia. Nie je to už idylické zásvetie ani folkloristické a dialektologické náčrtky alebo karhajúce a moralizujúce traktáty, výseky humoristicko-satirické zo života a pod. Je to u Urbana plný sedliacky život, zamotaný a komplikovaný. Nijaká jednoduchosť, prostota a idyličnosť. Až raz literárna kritika porovná a ocení Urbanovu tvorbu so staršou i súčasnou slovenskou tvorbou, tento fakt vtedy vynikne veľmi jasne.

Pri románe „Hmly na úsvite“ treba sa zamyslieť ešte nad jedným zjavom. Je to súčasná doba, ktorá je v ňom zachytená. Súčasnosť, to je vždy pre spisovateľa nebezpečné, hlavne súčasnosť politická a sociálna. Čo ako sa autor snaží byť objektívny, prikláňa sa predsa na tú alebo na onú stranu. Román „Hmly na úsvite“ je pokračovaním „Živého biča“. Ráztoky a Hlavaj sú hlavné osoby. Črty na dedine sú opäť urbanovsky svieže, dravé, postupne vzrastajúce. Ale časti, ktoré sa zaoberajú líčením politického pozadia, nezdajú sa nám vydarené. Inak, pravda, partie, ktoré líčiá protičeskú náladu a autonomistické hnutie na Slovensku, sú psychologicky vystihujúce a zdarené, hoci zase musíme poznamenať, že i tieto otázky, kým sú takou žeravou prítomnosťou, nedajú sa objektívne zachytiť. Jeho charakteristika Černovského ktorý má byť Hlinkom, a dr. Žubora, ktorý má byť dr. M. Hodžom, nie je priliehavá. Dialóg je často prizdĺhavý a únavný. Podrobný rozbor je tu žiadúci. Vcelku je nový román Urbanov dobrý. Budeme zvedave vyčkávať ďalší diel, aby sme potom podrobne ukázali na jeho prednosti i chyby. Tieto romány s románom M. Rázusa „Svety“ budú iste dobrým prejavom o kľukatej prítomnosti na Slovensku.

(1930)