Kritické torzo

Článkov Jozefa Škultétyho zväzok I. Matica slovenská v Turč. Sv. Martine 1928, strán 316.

Jozef Škultéty bol dlhé roky redaktorom jediného beletristického slovenského časopisu „Slovenské pohľady“, kde mu často pripadala najvšestrannejšia úloha, keďže nemal dostatočný počet spolupracovníkov hlavne v odborných veciach. Preto sa musel zaoberať literárnou históriou a literárnou kritikou, dejinami, filológiou a tiež i inými podobnými disciplínami. A preto sa tiež stalo, že Škultéty sa ani v jednej disciplíne nemohol poriadne a odborne vzdelať. Inak, pravda, všetko to, čo vytvoril, má svoj zmysel a mnohé jeho články majú ešte i dosiaľ viac ceny ako historický dokument, hoci sú už predbehnuté inými odbornými prácami. A bolo celkom dobrým podujatím Matice slovenskej, že začala vydávať súbor Škultétyho časopiseckých článkov, ktorých majú vyjsť tri zväzky. Zväzok prvý, o ktorom referujeme, priniesol dvanásť jeho starších statí, ktoré boli pouverejňované v Slovenských pohľadoch. Sú to state historické, filologické a hlavne literárnohistorické. A ako sme už poznamenali, mnohé tvrdenia Škultétyho sú zastaralé, prekonané a podoplňované. Škultéty ani pri svojich najnovších článkoch neuvádza všetku literatúru predmetu a nestavia na nej, ale uspokojuje sa úzkotokým spôsobom dokazovať svoje názory a zásady. Všetko to, čo Škultéty hovorí o Bernolákovi, Hollom, Kollárovi, Šafárikovi, Štúrovi, Hodžovi a Hurbanovi, dnes je už len mizivou nepatrnosťou proti výsledkom literárnej vedy. Také sú už dnes všetky jeho literárnohistorické články. O statiach historických, ktoré nie sú mi tak blízke, sa nechcem vysloviť. Ale napr. stať „Nemci na Slovensku“ je veľmi kusá a vôbec neprizerá k nemeckej literatúre o Nemcoch na Slovensku, ktorá je veľmi hojná. K práci Škultétyho priťahuje nás viac pieta k starému národnému pracovníkovi než skutočná odbornosť a vedecký prínos. Je na nich mnoho len dokumentárneho.

(1929)