Kritické torzo

Karol Kálal, starý a svedomitý pracovník československých zbližovacích a jednotiacich snáh, začal vydávať u L. Mazáča v Prahe začiatkom tohoto roku svoje Zobrané spisy. Zväzky II. — VI. sú neúplným súborom starších prác, a preto ich ani netreba tak dôrazne zaznamenať ako zväzok prvý „Za ideou“. Pokiaľ týchto päť zväzkov obsahuje staršie Kálalove publikácie, chcú zaujať českú verejnosť o Slovensko ako o niečo svoje, ako o svoju organickú súčiastku, ktorá bola odorvaná od materinského tela, a pokiaľ majú tieto práce ešte aj dnes práve také poslanie, možno na ne brať ohľad nielen ako na historický dokument literárny, ktorý sa zaslúžil tí dôležité propagačné poslanie, ale aj ako na výborný pedagogický materiál, hodiaci sa na to, aby budil záujem českých ľudí o Slovensko a obracal ustavične myseľ ku svojej štvrtej zemi, položenej excentricky od národného stredu. Kálal vo všetkých svojich spisoch mal podobné ciele, o ktoré sa delil v rôznych formách s čitateľom: v ľahko načrtnutých novinárskych publikáciách aj v rozprávkovej próze, zaostrenej sladučko a sentimentálne. Nemal umeleckých cieľov. Národne výchovné tendencie hnali ho neraz poznávať, utvrdzovať a upevňovať Slovensko a pripravovať ho pre československé spolužitie. To bolo pred prevratom. Ale Kálal aj po roku 1918 často chodieva na Slovensko a snaží sa pochopiť a vyskúmať jeho často neodôvodnenú nespokojnosť bedlivým štúdiom a pozorovaním. Výsledkom práve takého starostlivého štúdia je aj kniha „Za ideou, problém československý“, kde uložil skoro všetky svoje myšlienky a názory na československý vzájomný vzťah. Jeho pomer k Slovensku je veľmi srdečný, otcovský. Vyslobodenie Slovenska nazýva tretím zázrakom českých dejín. Kniha „Za ideou“ je nabitá toľkými problémami a poznatkami, že bude načim rozobrať ju osobitne a odborne. Bude treba o nej vecne diskutovať z českej i slovenskej strany. S Kálalom však na niektorých miestach nemožno súhlasiť, je miestami príliš dobrácky, citový, prehnane ľudský, kde by mal byť neúprosne tvrdý a kategorický. Samozrejme to platí len o metóde a taktike, s akou Kálal, praktický pedagóg, lúšti československé otázky. Spis zaujme iste nových a nových jednotlivcov a donúti ich dívať sa na tieto problémy vedecky, sociologicky, a nie zo stanoviska dennej politiky, ako sa to dosiaľ robí.

(1928)