Kritické torzo

Medzi českých slovákofilov, ktorí toľko dobrého vykonali pre poznanie Slovenska, jeho vzrast, oslobodenie i kultúrne obohacovanie a vzrastanie, patrí na veľmi čestnom mieste i Stanislav Klíma, družiac sa povedome i vecne k slovákofilovi Karlovi Kálalovi. — Na svojich veľmi častých cestách po Slovensku študoval, zbieral a vyhľadával materiál, dojmy, poznatky a potom doma ich opísal v časopiseckých statiach alebo i v drobnejších publikáciách. Jeho prvou menšou publikáciou bola knižočka „Vzhůru na Slovensko!“, ktorú vydal Klub českých turistov r. 1899. Druhá publikácia Klímova si už všíma slovenského života bližšie a priamo. V diele „O národních poměrech na Slovensku“ (1902) sa autor hlbšie zamyslel na základe ním samým zozbieraného materiálu. Od r. 1903 St. Klíma bol riadnym prispievateľom „Slovanského přehledu“ Adolfa Černého, kde písaval mesačne referáty o Slovensku až do r. 1914. Činnosť jeho pri tejto slovenskej revue je veľmi dôležitá, lebo z jeho článkov dozvedela sa slovanská verejnosť o žalostnom položení Slovákov a tiež aj iná cudzina. A r. 1911 vyšli jeho „Obrázky ze Slovenska“. Tým bola jeho slovákofilská spisovateľská činnosť predprevratová, kde treba pripočítať i jeho kytku slovenských povestí „Zbojníci“ (1917, slovenské vydanie z r. 1921), zakončená. Pravda, okrem slovenských publikácií vydával Stanislav Klíma i rozličné spisy, články a iné publikácie. Ako protestant horlivo sa zaoberal náboženskými otázkami.

Po prevrate vychodili jeho publikácie: „Jak se naučím slovensky“ (1919), „Slovensko, obraz jeho minulosti a prítomnosti“ (1919, II. vyd. 1920), „Slovenské deti. Poézia ich života“ (1919), „Slovenská vlastiveda“ (1919, 4. vyd. 1923), ilustrovaný „Průvodce po Slovensku“ (Bílý — Klíma, 1920), „Slovenské zámky (1921) a mnoho iných väčších-menších publikácií, ktoré na oslobodenom Slovensku boli veľmi potrebné práve v poprevratových dobách, keď nebolo žiadnych príručiek o slovenskej minulosti a prítomnosti. Stanislav Klíma bol po prevrate práve tak pohotový, že v krátkom čase napísal niekoľko učebníc pre najširšie slovenské kruhy.

Pripomeniem aj aspoň dve jeho state novinárske: „Maďari na Slovensku“ („Zvon“ 1922) a „Hranice slovensko-maďarská roku 1773 a nyní“ („Slovanský přehled“ 1925). R. 1921 v Košiciach zredigoval cenný sborník vlastivedných prác slovenských spisovateľov „Slovenská zem“ a tohože roku vydal, i „Slovenskú vlasť“, obšírny zemepis slovenského územia. Nie je to však zemepis v obyčajnom a všednom význame slova. Klíma si v ňom najviac všíma kultúrnych vecí po celom Slovensku a v jednotlivých obciach. Pravda, práca je neúplná, v mnohom zastaralá, ale dôkladne prepracované nové vydanie môže z tejto knihy urobiť dôležitú publikáciu. R. 1925 vyšla jeho kniha „Čechové a Slováci za hranicemi“. Tretia z jeho veľkých publikácií knižných je „Osvobozené Slovensko“ (1926). Kým v „Slovenskej vlasti“ chcel podať viac obraz Slovenska minulého a kultúrne vzácneho i pamätného, zatiaľ v „Osvobozenom Slovensku“ chcel podať obraz celej slovenskej regenerácie, aká nastala od politického oslobodenia až po rok 1926.

(1929)