ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ľudovít Haan, ev. farár v Békešskej Čabe, známy autor dvoch záslužných diel „Jena hungarica“ a „Dejiny kancionálu Tranovského Cithara sanctorum“, ktorý sa za svojich mladých rokov podpisoval Ludevít Jaroslaw Haan, a bol teda povedomým Slovákom, na konci svojho života stal sa pomocníkom maďarizačných snáh. Dobrým dôkazom toho je nám jeho monografia „Bél Mátyás Székreforlaló értekezés Haan Lajos I. tagtol“, Budapešť 1879, nákladom Maďarskej vedeckej akadémie. Monografia bola čítaná dňa 11. novembra 1878 na zasadaní Akadémie.

Haan začal Béla vo veľkom vysvetľovať ako Maďara, ktorý mal aj maďarskú materinskú reč. Vraj i jeho matka Alžbeta Cseszneky bola Maďarkou. Podľa dokladu z úvodu jeho diela „Der ungarische Sprachmeister“, ktorý znie: „letzlich wünschet der Verfasser dieser geringschätziger Arbeit, dass, da er solche in der aufrichtigen Absicht, seine Muttersprache auszubreiten, ganz willig unternommen“, možno dalo by sa usudzovať aj v tom zmysle, ako to robí Haan, ale proti tomuto jedinému dokladu za jeho maďarskosť je na druhej strane hodne dôkazov o jeho uvedomení slovanskom a československom, ktoré Haan tendenčne vypúšťa, čo sa zračí v celom jeho diele a robí ho bezcenným.

V ostatnej dobe bolo venované Matejovi Bélovi hodne pozornosti. A vôbec Bél u všetkých historikov a literárnych historikov našiel v ich dielach hodne miesta. Tak napr. Alex Horányi vo svojom „Memoria Hungarorum“ I. 1775 venuje mu viac ako 100 strán. V ostatnom čase študoval jeho dielo hlavne prof. A. Petrov v Slavii a bránil Bela proti výčitke maďarónstva, ktorú vyriekol prof. dr. J. Škultéty. Prof. Petrov podrobne dokázal o dr. Škultétym, že dielo Bélovo nepozná a ľubovolne mu podhadzuje maďarofilské tendencie, ktorých nemal. Naskytuje sa otázka, odkiaľ má prof. Škultéty domnienku, že Bél bol maďarónom? Myslím, že ho má z Haanovej monografie, ktorá Béla predstavuje — aspoň sa o to snaží — ako povedomého Maďara a snaží sa utlmiť a celkom zamlčať jeho slovanské povedomie. Dr. Škultéty nepozná ohromnú literárnu pozostalosť Bélovu a falošne sa o ňom informoval z Haana, čo ho obviňuje z určitej ľahostajnosti a nedbalosti.

Matej Bél okrem svojej obšírnej literárnej práce mnoho tiež korešpondoval. Mám v rukách autorov exemplár monografie Haanovej o Bélovi, ku ktorému je pripojené aj 45 listov Bélových rôznym osobám, odpísaných Haanom. Väčšina listov je latinských, niekolko nemeckých, jeden maďarský a československý ani jeden. Zato je tu však list superintendentovi Danielovi Krmanovi a Samuelovi Hruškovicovi. Mnohé z týchto listov sú v origináloch na území dnešného Slovenska, iné v Nemecku, eventuálne v Maďarsku. Niekoľko ich bolo aj majetkom Haanovým a tie sa pravdepodobne budú ťažko zháňať. V odpisoch Haanových budeme mať pokope aspoň niekoľko listov z bohatej korešpondencie Bélovej. Na konci každého listu je poznámka, kde sa list nachádza. To nám bude pomáhať hľadať tieto vzácne listy.

Časom, po porovnaní týchto Haanových listov s originálmi — pokiaľ to pôjde — budeme postupne publikovať vzácnu pozostalosť. Haanov exemplár zatiaľ zostane u mňa.

(1928)