Zlatý fond > Diela > Mladosť z očistca


E-mail (povinné):

Rudolf Dilong:
Mladosť z očistca

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Katarína Mrázková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 203 čitateľov

Nebezpečie smrti

O prázdninách po kvarte mal som sa zabiť. Pásol som voly vo vrchoch. Chcel som vyliezť hore strmým útesom na jeden vrch a došiel som iba do polovice, ďalší výstup bol neschodný. Začala sa pôda podo mnou zosúvať a mňa pojala hrozná úzkosť. Videl som sa v náručí smrti. Nemal som, naozaj nemal som nikoho medzi blízkymi mŕtvymi, a predsa som jej šiel v ústrety. Kdesi som v knihe čítal, že krásne je umierať nepremoženému, bolo to podivuhodné, a ja som nechcel zomierať, radšej som sa chcel zmeniť v smrť. Cítil som už, že na zemi sa rýchle míňam, a to najvýmluvnejšie rozprávalo. Myslel som si: smrť si vymení so mnou miesto, ale to budem zas ja, vždy mladý, vždy v trysku, vždy neukojený a večne nepremožený. Dobre. Odídem teda pohŕdavo a s tmavými očami. Rozmýšľal som o bolesti, či je to vôbec bolesť ísť až ta, kde by sme sa neopakovali. Tamtá chvíľa mala telo ako more, keď utekala navečer vo výške vtákov, smutne ponad zvony — to bola blízka smrť. Smrť — to ma najbližšia sesternica okúzlila, o ktorej som ja nevedel. Lebo keď ma tam objala, mohli plakať moje ostatné lásky, ale ja som bol už zasnúbený. Možno — myslel som si — že ešte ma opustí, ale to nevadí, aby sme si najlepšie neporozumeli, keď sme obidvaja ako dve modré luny. Koľko ma bolelo, keď sa vzďaľovala, lebo mi k smrti nič nechýbalo a ja som viac plakal ako vyblednuté kajúcnice. Túžil som stať sa smrťou, veril som v to — a neodhadnete, aká je smelá viera, kde hovorí smrť sama. Aká veľká je jej skutočnosť, ktorá ostane navždy skutočnosťou pre nebo a pre svätých. Viete, čo sa stalo ďalej? Viete, že ma anjel strážny vyniesol na samý vrchol toho kopca? Prosil som ho o to. Hore na vrchu som strašne zosmutnel. Videl som dolu prepadlisko, hľadel som dlho na toto záhadné kráľovstvo smrti, ostal som bez slova a bez výkriku, všetko uviazlo vo mne. Taký inakší svet som vtedy videl. Už som cítil, ako prelieta duša moja tými krajinami, ktoré som si podmaňoval, už som bol nekonečný, ako celý priestor sveta, a nechcel som sa nijako vzdať presvedčenia, že viac nežijem. Bolo mi ľahko, ležal som hore hlavou a necítil som úzkosti. A zázrak anjela strážcu ma prebudil a vrátil životu.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.