ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. VIII. 1905

Rozprával som komusi, že som sa nenarodil, že som bol pred narodením, že pochádzam z hviezdy. Naozaj, musel som sa narodiť, keď vychádzala veľmi zlá hviezda, musel som život hrozne ochutnať, no bolo hodno narodiť sa, bolo hodno neobísť svet a povedať mu raz jeho vlastné hriechy. Nemohol som hneď nájsť svoje meno na zemi a — žiaľ, nemohol som už ani emigrovať do krajín, kde by som bol mohol začať inak žiť. Narodil som sa na planéte, kde ľudia majú zlú krv a neúčastní sú na svojich osudoch, darební a neláskaví, mohli by stokrát zopakovať úsilie o usporiadanie nového svetadielu pre svoje životy a dejiny na tejto zemi, mohli by, keby len chceli. Náš život — je to odveké zakliate rumovisko, čas píska na ňom, oblaky sa ďalej ženú, človek je úžasne malá a pokorená bytosť. Uráža ma to! Iste sa unáhlil ktorýsi z prvých ľudí (Písmo sväté ich menuje synmi Božími), keď, príduc na svet, zvolal: Zvíťazil som, narodil som sa! Ako si mohol zvíťaziť, ty troska! Narodil som sa teda za okolností poľutovaniahodných, neoslobodený od tradície a so známkami svojej poškvrnenosti. Videl som — prichádzajúc na svet — že čierne znamenia nie víťazstva, ale prehry, ako príšery stále tiahnu nebom, zažil som vskutku strašlivé sklamanie, hneď od počiatku nebol som nič odchodnejší od pohanských bohov, z ktorých jedného som nešťastným potomkom. Pre týchto pohanských bohov nemalo byť na zemi miesta, nemali sa dať poznať ľuďom a stratiť úplne na svojej hodnote a cene. A mali sa na vlastných chybách aspoň v potomkoch svojich preorientovať. To nič. História môjho zrodu sa už nezopakuje, príroda nie je taká naivná, ale ja práve na tento moment bezprávia nikdy nezabudnem poukázať, kedykoľvek si budem vyrovnávať účty s vlastným životom. Je mi biedne, keď si uvedomujem počiatky tohto zápasu. A nezhodujem sa s iným legendárnym počiatkom samých bohov, než ako je tento môj. Poznať až vtedy, keď sa človek narodí, že je z tohto sveta, ktorý je hodne zmenený od doby synov Božích, to je prvá smutná kapitola o básnikovi na zemi.

Otecko bol plátenník, matka dcéra pedelova, oni dvaja sa mi stali rodičmi, keď som už prestal jestvovať na hviezde a padol som tvárou na zem.