Zlatý fond > Diela > Mladosť z očistca


E-mail (povinné):

Rudolf Dilong:
Mladosť z očistca

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Katarína Mrázková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 203 čitateľov

Môj horký plač

Bol som asi dva-tri týždne v trnavskom kláštore ako štrnásťročný chlapec. Neviem, ako sa stalo, že som raz večer tak tuho zaspal, že búchanie na dvere ma nezobudilo, museli vylámať dvere. Mocný kuchár fr. Evaristus ma strašne začal biť po tvári, prečo som vraj neotváral, keď som to všetko počul. Zobudil som sa až vo svojom vlastnom plači a nevedel som, čo je so mnou. Naozaj, nepochopím nikdy, čo to bolo. Unavený som bol iste, nová klíma, nový svet, a bolelo ma, že ma prezývali „horniakom“ a pozerali na mňa ako na potvoru, odstrkovali ma, posmievali sa mojej reči horniackej, a najviac som bol vysiľovaný tým, že som sa cítil strašne strateným. Toto pohŕdanie ma mučilo. Ten večer som nezaspal až do rána. Skoro ráno som ušiel na trnavské púšte a tam som sa vyplakal pri pesničke, ktorú som ani nespieval, ale trhavo slabikoval:


Bože môj, Bože môj,
velice mi je zle,
kto ma nevychoval,
ten mi rozkazuje.

A kto ma vychoval,
v čiernej zemi leží,
ja musím poslúchať
samých cudzích ľudí.

Vstaň, mamičko, hore,
vstaň, srdiečko moje,
nech ti vyžalujem
všetky krivdy svoje.

Synu môj, synu môj,
nemôžem hore vstať,
na nohách mám kameň,
na srdci mám plameň.

Kameň vám odvalím,
plameň vám zadusím,
predsa vás, mamičko,
hore dostať musím.

Mal som svoju detskú tvár uloženú do dvoch rúk a tak som plakal, že mohli skaly pukať, išlo mi srdce odtrhnúť, nevedel som, kto je ešte na svete, čo ma pritúli. Hory sa mohli pohnúť nad krivdou dieťaťa, lebo iný tu nikto nebol. Naozaj, bol som veľmi útle dieťa, vtedy som na celý život vyplakal svoje slzy. Ja som nerozmýšľal, ja som nemal úsudok, ja som nevedel hľadieť krivým okom na život v kláštore, ale dvojnásobne ma všetko bolelo, lebo som bol odmlada citove založený a dosť neskoro som prichádzal k nejakým kritériám alebo vôbec názorom. Trpel som veľmi, smutný som býval a nevedel som odôvodňovať svoje úzkosti, ani som nehľadal nejaké východisko. Všade som videl seba odsúdeného, ukrutne odsúdeného!

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.