Mladosť z očistca

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 204 čitateľov.

Autor: Rudolf Dilong

Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Katarína Mrázková


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smrť?

Som to ja? Nie som? Mení sa mi celý svet, radosti tu žiadnej niet, ani východiska zo závratu, chradnem, myslím, že sa niečo utrhne vo mne, hľadám až v kameňoch a stenách svoje priateľstvá a ozývam sa mŕtvym pláňam, z ktorých som vyšiel a do ktorých sa vraciam každým krokom. Hľadím, hľadím. Keď mi hlava klesne, ešte vždy hľadím a zavriem oči a stále hľadím. Klesám únavou a stojím, rozpadám sa a stojím, nahnívam a stojím. Ako veľmi nepomerný je život sám k tomu, čo žije a rastie! Nemám odvahy nežiť, a dávno nežijem. Odvolávam sa k viere v život, a málo verím. Nepremožiteľní sú siláci — dekadenti, mne sa pozdáva, že by ma usmrtili v boji.