ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ako by plakali radosťou starí bojovníci pri vzkriesení Slovenska, keby boli živí! Ako by tie sväté symboly bojov kľačali v dlhých radoch na kolenách a bozkávali tvoj prach, drahá slobodná vlasť! Išli by všetci naši predkovia v zbožnom zanietení až na prah hrobu Pribinovho a ku kostiam starého Svätopluka a k mauzóleu veľkého Hlinku, vyvolali by ich z mŕtvych, aby sa prišli pozrieť na Slovensko, ako ho nikdy nevideli. A my — terajší márnotratníci — závidíme susedovi plnšiu sýpku, ak je Slovák. Hašteríme sa, rýpeme do všetkého a Boh by nás aj zotrel z povrchu zeme, keby bol prísnejší k osudu tohto malého národa. Nezaslúži si iné otrok, ktorý tak chce milovať svoje jarmo! Naučili sme sa nenávidieť sa, capartiť sa, hnevať sa, neposlúchať, inému sme neverili, len demagógom. Reční sa stále. Vyčerpali sme sa v chválorečeniach — a dosť. Obnovme vôbec tvár tejto zeme, poroďme nové myšlienky pre tento ľud, lebo svet žiada svoje znovuustanovenie. Dajme tým ľuďom presvedčenie. Nedokazujme sto právd, ale o jednej pravde človeka presvedčme. O slobode ho presvedčme, a to jedno slovo nech nosí zlatými písmenami na čele poznačené. Mám síce sklony kozmopolitické, ja milujem bohatstvo všetkých národov, bohatstvo ducha, kultúry a všehodnoty ľudské prijímam, nech sú aj od Tatárov, ale bolí ma, prečo nie je včlenený môj národ do všesvetovej súťaže o závod pre všetky ceny! Prečo my nemáme nič znamenať nikdy? Prečo my máme mať vzory, a my nedáme nikdy vzory?

Slovenská republika jestvuje, ale vy si to všetci uvedomte, že v tom je viac milosrdenstva Božieho ako silnej vôle slovenskej mať tento štát. Neverím ľuďom, ktorí slobodu hľadajú v blahobyte hotovom, ale verím ľuďom, ktorí v slobode vidia zákon pracovať pre blahobyt. Pracovať, žertvovať, strádať a nekradnúť deň Boží, ponáhľať sa, vždy sa ponáhľať, veľmi sa ponáhľať a milovať nie to, čo je moje v štáte, ale to, čo je spoločné. Hovorím, Boh bol tentoraz milosrdný, ale kto príde na rad, keď už viac Boh nebude k tomu ľudu milosrdný? Kto teda?

Buď prísny, Bože, nedaj nám zaháľať, a keby sme sa trhali v robote, nedaj nám pardonu, lebo je nás málo a treba nám s vypätím všetkých síl alebo rásť, alebo už len hynúť. Viem, že nastane hrozný úpadok nacionalizmu v neďalekej dobe, po tomto období terorov. Príde čas, keď si ľudia povedia: načo sú štáty nacionalistické, načo sme podelení hranicami a financmi, keď zem je pre všetkých a sme rovnako všetci za spravodlivé rozdelenie jej bohatstva a jej krás. Dobre bude konečne na svete, keď sa nikto nebude vyzývavo tĺcť v prsia: ja Nemec, ja Slovák, ja Maďar, ale bude podľa plánov Kristových jeden ovčinec a jeden pastier. Ach, krásna je sloboda dietok Božích. Viem, že konečne národy uznajú za hlúposť všetky národnostné a iné trenice, no jednako ten ľud, čo tu žije, bude mať svoje fondy vždy tu doma, a tieto fondy treba teraz a vždy zveľaďovať pre každú budúcnosť. Pre tento i pre budúci ľud. Lebo nie národ, ale ľud bude správnym pomenovaním budúcnosti. Čo nám zo všetkého ostane, to bude slovenská reč. Tá je krásna, lebo slovensky sa rozprávajú aj v nebi.