ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[258]

Každý človek musí zomrieť, a to dvojakým spôsobom môže urobiť: lebo bez, alebo s lekárskou pomocou. Toto sa deje systematickým, tamto nesystematickým spôsobom. Kto teda poriadne, systematickým spôsobom, to jest toľko, ako s lekárskou pomocou (ope artis^[259]) chce z tohoto biedneho sveta do blahých krajov prestúpiť, tomu nakrátko podám tri najhlavnejšie spôsoby, akými systematicky môže zísť zo sveta. A tie sú: homeopatia, hydropatia a alopatia.

Kto rojčí za homeopatickým, to jest kašičkovým liečením, to jest dunstovým (dunstom nazývajú Nemci najdrobnejší brok, a stade porekadlo: „Er macht ihm einen blauen Dunst vor“)^[260] — toho jednoducho odkazujem na homeopatické výsledky na Dolnej zemi roku 1863 a v Orave roku 1864/5, kde — pretože pánboh tie kraje homeopatiou navštívil — ľudia hladom mreli. Roku 1864, keď u nás seno dosiahlo neslýchanú cenu, štyri zlaté r.č., ja som — okolnosťami prinútený a homeopatickou literatúrou povzbudený — svoje dve skromné paripy vzal tiež do homeopatickej kúry. Seno som potencíroval^[261]; vezmúc z neho päť funtov, zmiešal som ho s piatimi funtami slamy; z tejto miešaniny vytiahnuc päť funtov, zase som to s čistou slamou pomiešal a z tohoto zase päť funtov vzal a tak ďalej pokračoval podľa pravidiel až do desiatej potencie, a rezultát tejto desiatej sine potentia^[262] predkladal som tátošom. Ale nevďak! Keď moje paripy — ako ten cigánsky kôň, už—už mali ku homeopatii privyknúť — padli na impotenciu, čiže malomocnosť ako nevinná obeť systematického homeopatického zachádzania. To ma skonfundovalo, a naďalej odstupujem od podobnej kúry. A to je teda experiment homeopatický.

Hydropatia. — Kurujme sa vodou a buďme si sami lekármi, ako u mormonov každý môže byť kňazom. Je to naozaj lacná a lačná kúra, a len to mi je divné, že náš Hospodin nestvoril nás hneď ako číky a raky vo vode, kde by sme spásonosný liek vždy mali vôkol seba, v ňom žili, dýchali, vôbec by sme sa vždy v tom elemente pohybovali.

Ba už som bol na tom, keď sa vlani plané a drahé vína urodili, že sa do vody, to jest do náručia hydropatie hodím, ale dobré banskobystrické víno ma od tejto samovraždy zachovalo. Nuž a dobre tak bolo, lebo som ešte — a to dosť divné — v žiadnom prírodopise nečítal, že sa človek od koňa, somára, vola vôbec nerozumného zvieraťa líši hlavne tým, že nepije, ako napríklad teľce, výlučne vodu, ale víno, pivo, roztopčín atď., a jedine vtedy, keď v týchto exceluje, tamtým rovným sa stáva. — Nuž a potom, či je ozaj tá voda tak neutrálna, akou ju vyhlasujú? — No nie! Voda nastvárala svetu omnoho viac škody, ako víno alebo pivo. Prečože — kérem alášan^[263] (sit venia ver bo^[264]) — prečože, reku, vymysleli wassrdichte čižmy, wassrdicht kabát^[265], klobúk atď. a iné vasrdité veci; prečože hovoria, že je voda ani v čižme nie dobrá, keď je voda nie škodná? Či je ona snáď v hlave, v prsiach, bruchu a v koži dobrá? Či je snáď prospešná, keď básnikove mozgy rozmočí, spisovateľove články zaplaví? Či je voda vítaná, keď z očí prúdi, z nosa kvapká a keď sa kútikmi leje, keď z kože cincúrom vyviera? Kto mi to podvráti, že sa viacej ľudí utopilo vo vode ako vo víne, pive alebo pálenke? Hej, domini vodnatí kolegovia! Vy, čo sa na potvrdenie vášho učenia vodoliečby o Sväté písmo opierate, či ste sa nedočítali, že keď boh chcel trestať hriešny, bezbožný svet, vypustil za štyridsať dní všetky nebeské fľúdre, hydropatiou ho navštívil a vytopil? Či to bola voda neutrálna? Prečo to neurobil vínom? Ba práve pánboh z vín zničujúcej duše jediného muža — Noema, ktorý sa, rogo humillime, práve prvý dobrým vínom podfrcol, pred smrťou vody zachránil. No, čo na to?

Hovoríte, že voda neutrálna! Čert z pekla je neutrálny, nie voda! Vysvetlím to príkladom. Takých, čo robiť nechcú, čo na konto druhých radi dobre žijú, darebákov, ako napríklad u nás sú mnohí bankrotníci, tých v Belgii nasledovne kárajú a nútia do práce. Zavrú ho do izby, v tej izbe stojí pumpa, z vrchu steny však neprestajne priteká voda. Keď darebák nepumpuje, vyrastie mu voda až po ústa, a tak potom už len usilovne pumpuje, aby sa nezalial. Keď sa táto procedúra denne opakuje, o krátky čas ten panák navykne na robotu len milá vec! Nuž ale keby tá voda neutrálna bola, či by ten darebák tak ochotne pumpoval? No, nie!

Ďalej hovoria páni mokrí kolegovia, že sa človek má zdržiavať mäsitého pokrmu. Pominúc tu Starý a Nový zákon, ktorým by ľahko dokázal odporné, odkazujem vás na sústavu človeka a jeho prírodnú ústrojnosť. Či má len trávu jesť? Či má snáď zuby, ako krava, len naspodku, či má krkové zväzky — „ligamentum nuchae“— ako hoviadko, aby mohol štvornožky s ovisnutou hlavou novosvetku pošklbovať? A skutočne bol by pekný, zaujímavý pohľad vidieť na prechádzkach slečnu a gavalierov šklbať lopúchy a púpavu.

Držte sa teda alopatie! Alopatia má svoje historické právo, ona rozkazuje a používa všetko, čo nad, na a pod zemou jestvuje: horké, sladké, kyslé, hladké, chladné, mäkké, teplé, ľahké, vrelé, mokré, tvrdé, ťažké, suché, ostré, svetlé, tmavé. Netrpí žiadneho dualizmu, ale je skôr konfederácia všetkých homeo—, hydro— a vinopatií, semelkúry^[266], baumnichtgscheidtizmu (nový nástroj suplírovať vody) atď.

Alopatia je omnibus, starý peň, z ktorého všetko vzrastá; avšak ako druhé stromy, tak i on, navštevovaný býva húsenicami, motýľmi, chrústmi. Keď jedna lebo druhá ratolesť zájde ďaleko, tá zahynie, a šťava sa vracia do pňa. Zná ona dobre, že človek nie z kašičiek, ani nie jedine z vody pozostáva, a preto podáva mu všakové lieky. To je alopatia, dilectissimi^[267]. Ani Jób si vodou chrasty neliečil, ba ani anjel nehojil Tobiášovi slepé oči homeopatickými guľôčkami, ani sprchou, ani magnetizmom, ale olejom, bezpochyby — rybacím. Z tohto všetkého vysvitá, že kto systematicky, to jest pomocou lekára chce zomrieť, nech sa oddá pokojnou mysľou do rúk alopatických, lebo, pravdaže, veselšie je s frankfurtskou viršľou v žalúdku stúpať na druhý svet, ako sa utopiť alebo hladom umrieť. Tantalos, hľa, prešiel obe kúry: trčal vo vode až po bradu a s diétnymi jablkami koketoval, a žije, pravdaže len v pamäti ľudskej, i to ako príklad strašných trápení. Tantalos by sa rád bol zbavil hydropatie, keby mu bola stála k službám.

Teda my, alopati, vyhodíme vás homeopatov na lopate ta do Hladomeru a hydropatov k morskému oku, tam vyše Malachova. Vivat allopathia, pereat mundus^[268]!