ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[77]

„Slovenské pohľady“ v 10. čísle o tejto knižočke píšu:^[78]

„Menšia polovica knižočky obsahuje volebné obrázky, druhá, väčšia, rozprávky z každodenného života slovenského ľudu. Pri prvej polovici je i predmluva, v ktorej pôvodca vraví, že nemá dosť volebných skúseností, lebo videl len jedny voľby, ale môž’ byť, že zato i skromné jeho rozprávky o nich zabavia, azda i poučia, povzbudia. Noviny píšu o všeobecnom volebnom práve, o nových voličoch i voľbách: chce teda i on zachovať niekoľko bledých fotografií starodávnych voličov.

Takéto skromné slová budú čitateľovi sympatické, pre knižku osožnejšie, než nechutná reklama vydavateľova, ktorá ju predchádzala.^[79] Nám je milé, že i v tejto predmluve, i v samej knižke nachodíme tóny, ktoré sú u Gregora nové. On žiada si už i povzbudiť. Otrávený pred rokmi v tej škole pražskej,^[80] ktorá i do českého národného života priniesla rozklad, Jozef Gregor dosiaľ videl všetko len čierne a nemal k nemu teplého citu. Teraz, s takým lúčom v duši, už i pravdivejšie predstavuje svojich ľudí; volebné jeho črty sú verné. Len keď vykríkne, že nepochopiteľné je medzi Slovákmi maďarská strana pri voľbách, a z výkriku má padnúť tieň na slovenský ľud, to je u pôvodcu ešte z náuky onej nedobrej školy. Jestli povážime skutočnosť tú, že u nás všetku štátnu moc Maďari majú v rukách, to nepochopiteľné bude nám dosť pochopiteľným.

Knižke dodáva farby črta ,Tajní boháči‘. Starý Čačan, rozprávajúci väčšinu deja, je slovenský prostonárodný filozof, v duši samá ľudskosť, figúra originálna, aké rodia sa najmä v Hornej Trenčianskej. Gregor končí svoju cennú črtu ,dojatý duchovnými bohatstvami tých opustených ľudí‘.

Jazyk pôvodcov mohol by byť dobrý; on má hodnú zásobu slov neknižných, originálnych, zvraty jeho i frazeológia sú samorastlé, ale nakladá s tým nedbanlivo, užíva slov naničhodných alebo skazených (zafatingovať, strungastý). Elipsa vo vete je figúra, ktorá robí reč jadrnou; ale keď to prihusto ide, stáva sa štylistickou neučesanosťou. Neutisnutý na štipku bryndze (7. str.), vyhodiť na oči (77), aby to k hábam dobre stálo (68), nevezme z toho žiadneho osohu (66) sú maďarizmy, napadnúť (64) miesto: prísť na um — germanizmus; načo popisovať obšírne (72), Slovák povie: opisovať; u nás exekútor popisuje v dome. Tlačových chýb je mnoho; napr. cudzé šaty, úmyseľ, popoľavé vlasy, vana m. vaňa, ostiechave, honeľník, kianica.“

Úplne súhlasiac s referentom „Slovenských pohľadov“, tešíme sa, že z Gregora, ako sa ukazovalo, nebude pustokvet, ale jestli počúvne na rady úprimných a veci rozumiacich ľudí, vyjde z neho znamenitý slovenský prozaik-rozprávateľ, idúci za niečím lepším, „než je bledá fotografia“, a to ešte retušovaná rukou neumelou. Umelecké dielo nemôže byť remeselnícky odblesk holej skutočnosti, ale musí prejsť médiom duše, musí siahať za materiálom, z ktorého povstávajú umelecké diela: tento materiál je fantázia, tvorivá fantázia, a nič iné. To platí o všetkých naozaj talentovaných realistoch v umení, o Turgenevovi, Tolstom, Dostojevskom. Fantázia je štof, z ktorého povstávajú i diela sochára, maliara a hudobníka, a poeta by sa mal strániť toho, z čoho má pracovať? Pravda, pod fantáziou neslobodno rozumieť nezriadené blúznenie a bezforemné sny o nemožnosti.

Toto sú večné pravdy, a dekadencia, ktorá ich uráža, neutvorí iba efehemeridy.^[81] Módne čudáctva, ktoré zmyje prvý zdravý dáždik.

Jestli Gregor už vymanil sa z kráže nihilistických dekadentských chudáčikov, je to i pre nás radosť.^[82] Len ďalej, ďalej!