ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[7]

Chválne je rozpomínať sa na mužov národa odpočívajúcich v Pánu, svätiť storočie ich požehnaného narodenia, stavať im pomníky nad mohylami — jestli to dovolí šovinistická Hermandad;^[8] pietu preukazujeme, odprevádzajúc smrteľné zvleky znamenitých rodákov až k temnému otvoru hrobovému. Nehreší, kto nosí na mohylu svojich alebo národných zosnulých kvety, stavia sviečočky v deň dušičiek.

No nesmieme zabúdať na živých, ktorí dýchajú ambróziový vozduch^[9] a živými očami hľadia na zem, hovoriac slovami Homéra. Podlžný kult mŕtvych, kresťanskou pietou preniknutá nekromantia,^[10] miernená živou vierou a oddanosťou do vôle božej, nesmia zatieniť našu lásku, našu vďaku, naše uznanie znamenitým, duchovné stopy po sebe zanechávajúcim súčasníkom, lebo by sa ináč premenila na pohanskú neveru. Na takú prílišnosť platia slová Kristove: nech mŕtvi pochovávajú mŕtvych!

Dňa 26. júla svätí František Richard Osvald štyridsaťročnú rozpomienku svojho kňazstva. Pod týmto skromným, možno až prisordinovaným článkom nájde čitateľ suchú kynosúru jeho nábožensko-literárnych diel a vydaní, pozbieraných pilnou rukou nášho prvého, nevyrovnaného bibliografa.^[11] Slovenskému umu, slovenskému srdcu i suchá kynosúra, spisok titulov kníh a časopisov, hovorí nie suchou, ale šťavnatou, významnou rečou, a tej reči môže rozumieť len človek, do hlbiny a šíriny oboznámený s naším položením politickým i vzdelanostným, s celou hlbinou a šírinou slovenského národného nešťastia, uníženia, borenia sa s presilami a nezlomného túženia za konečným vyslobodením.

Osvald od svojej mladosti počal tichú prácu a neustal až dodnes. Ako katolícky kňaz oddal sa prirodzene do obrábania cirkevno-poučnej, asketicko-homiletickej literatúry^[12] katolíckej, v ktorej pred ním len málo spisov slovenských zodpovedalo požiadavkám čistoty jazykovej, presnosti slohovej a úrovni vzdelanostnej. Dľa slov jemu kongeniálneho Andreja Kmeťa, v besednici „Národných novín“, literatúra náboženská bola husto premiešaná burinou, ako sa Kmeť vyslovuje, patrikárskou, t. j. od nepovolaných ľudí, hoci s dobrým úmyslom, biedne a temer analfabeticky sfercovanou. Burina formálne zahlušovala diela, piesne, modlitby, spisy cirkevno-historické a dogmatické, napísané ľuďmi vznešenými a literátmi nevšednými, ako bol dr. Radlinský, Fr. V. Sasinek, Kompánek atď.

Osvald zjavil sa na poli katolíckej slovenskej cirkevnej literatúry s takou masou korektných kníh, knižiek, článkov a vydaní, že vlastne už nebolo ani potreby na horespomenuté nevydarené vydania. Nuž a povýšiť, očistiť, zgramotníčiť hoci len jeden špeciálny oddiel slovenskej literatúry v pomeroch takých ťažkých, s holými rukami, z dôchodkov dlhoročného kaplána a administrátora chudobnej fary, z kútika ďalekého od všetkých prúdov sveta tohto, je už samosebou slávny a požehnaný cit.

Veľkú zásluhu vydobyl si Osvald dlhoročným vydávaním „Literárnych listov“, ako prílohy ku „Kazateľni“,^[13] v ktorej zhromaždil zrno duchovného rečníctva. „Literárne listy“ boli jediným špeciálnym orgánom pre serióznu kritiku a históriu literárnu, prinášali veci nové, zachraňovali staré, cenné rukopisy, objavili nových literátov a nové diela, tak sú solídnym, nevyhnutným prameňom pre budúceho literárneho historika.

No my nejdeme, ani nemôžeme krátkym článkom znázorniť a vyčerpať dielo života Osvaldovho: náš cieľ je príležitosťou jeho štyridsaťročného jubilea podať mu ratoliestku lipovú s kvetom voňavým národnej slovenskej vďačnosti, podať mu dôkaz nášho hlbokého uznania a obdivu, zaželať mu z plného srdca šťastia a sily na tŕnistej ceste slovenského kňaza, národovca, spisovateľa a činiteľa.

My nesieme na jeho tiché jubileum hlbokú poklonu nielen jeho veľkému dielu, ktoré dosiaľ prekonal, ale i jeho jasnej osobnosti, ktorá je skvelým doplnením dobrých a blahých skutkov. Osobnosť je nerozlučná s dielami a môže oboje i neharmonizovať, čo je jednému i druhému na ujmu. U Osvalda je v tomto ohľade úplná a milozvučná harmónia. On svojou osobou a príkladom svieti a zahrieva, a príklad je veľká vec. Svojím príkladom po dlhom a skrivodlivom odstrčení prinútil i nám máložičlivé mocnosti uznať a ako-tak odmeniť čistého, svojmu povolaniu ideálne oddaného kňaza. Taký triumf je ťažšie vydobyť, ako lásku a uznanie od svojich.

Iste nájdeme súhlas, odobrenie a sympatickú ozvenu u každého verného Slováka, keď mu iskrenne a s citom umilenia zavoláme na tomto mieste: na mnogaja i blagaja lieta!