ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ostrov Krk (Veglia) tiahol sa na pravo, Morlacká úžina medzi ním a pobrežím pomaly sa šírila. Mesto Novi vítalo nás horeopísaným spôsobom. Konečne vplávali sme do širokej zátoky u Senj — to bol najďalší punkt našej prechádzky. Tu sme opustili loď a vhrnuli sa do mesta, dosť pustého. Nik nás nevítal — pred kaviarňou nad morom sedelo niekoľko Senjčanov, ľahostajne hľadiacich na hostí. Senj (Zengg) je kráľovským svobodným prístavným mestom v horvatsko-slavonskej stolici Lika-Krbava; prastaré mesto, že vraj založené ešte senonskými Gallmi. Roku 452 vydobyl ho Attila, v dvanástom století bolo rozrumené barbarskými hordami. Na kráľovské mesto povýšil ho kráľ Matiaš roku 1488. Teraz má 3000 obyvateľov, je sídlom katolíckeho biskupa, biskupského konzistoria.

Niektorí sme vošli do chrámu, veľmi pekného. Zvláštnosťou sú v chráme povešané vóta: celé modelle lodí. To venovali námorní obchodníci chrámu či už z vďaky za šťastný návrat, či zo smútku, že ich lode zahynuly na mori.

Asi za hodinu zatrúbili na lodi: to nás loď už volala. O malú chvíľu sme sa ubierali zrýchleným tempom nazad. Mrkalo. Elektrické svetlá zajagaly sa na lodi. Už bolo hodne tma, keď sme zastali pred Opatiou. Tu malo byť slávnostné finále malej morskej výpravy našej: ohňostroj. A skutočne: zlatý had vzvil sa na vološčianskom mole, za ním druhý, tretí, až povstaly celé snopy ohňami a hviezdami sršiacich rakét. S lode odpovedali tiež rakétami, a ohňostroj počal sa v celej svojej sláve. I tu more všetko zveličovalo, všetkému dodávalo krásy a blesku. Ako vysoko rakéta vzvila sa k nebu, tak hlboko jej obraz vrýval sa do hlbiny morskej. Všetky kolá, guirlandy, spirále, slnká boly zdvojené, zjasnené, zveličené morským zrkadlom.

Večer počul som veľmi dobrú anekdotu o predsedovi novinárskeho sväzku Chylińskom. Chyliński je veľmi milý, ale trochu márnivý pán. Keď bol prvým predsedom IV. kongressu v Dubrovníku, dali mu byt v dome dubrovníckeho biskupa Marcalića, znamenitého horvatského patriota, obzoráša. I telegrafoval žene: „Glücklich angekommen, Bischofspalais abgestiegen.“ Kollega Levický,^[1] prijdúc do Splitu, kde nachádzajú sa pozostatky velikého paláca Diocletianovho, telegrafoval Chylińskému: „Glücklich angekommen, in Kaiserpalais abgestiegen.“ (Šťastlive som došiel, složil som sa v cisárskom paláci.) No na tomto kongresse Chylińského nebolo — stal sa druhým starostom mesta Krakova a nemohol prísť.

Tretí deň kongressu, 16. mája, o 11. hodine zakľúčili kongress pri dosť slabej účasti. Nemožno dosť nehaniť členov kongressu za ich netrpelivosť. Dva dni ako-tak vydržia, ale i vtedy je dvorana ako úl — tretí deň už s veľkou biedou vie Hovorka nasháňať slušné číslo účastníkov. Ústredný sväz mal svoje zasedanie o 9. hodine. Išlo to všetko rýchlo a správne. Miestopredsedovi Jozefovi Holečkovi ďakovali kollegovia za neunavnosť a takt, ktorým riadil sväzok, taktiež F. Hovorkovi, sekretárovi sdruženia a najčinnejšiemu členovi kongressu. Magistrát bol znovu potvrdený: predseda Chyliński, podpredseda Holeček, sekretár Hovorka, pokladník Kuffner. A tým bolo po officiálnom kongressovaní. Železnicou so stanice Matulje-Opatia, parníkmi a parníčkami s mola Opatie a Voloska rozpŕchli sa páni žurnalisti na všetky štyri strany sveta.

Na obede bol som s Mazzurovci v Grand-hôteli, po obede u hostiteľa nášho pána Viktora Cara Emina. Jeho krásna villa leží neďaleko hôtela. Vítala nás jeho pani, krásavica-Horvatka, že vraj: „casa piccola, core grando“ (dom malý, ale srdce veľké), no i dom nie je taký malý, a srdcia naozaj vrelo bily v ústrety hosťom. U Cara shromaždila sa dosť veľká spoločnosť; ohnivé, temné víno zablyslo sa granátovým leskom v brúsených pohároch. Zaujímala ma bibliotéka, naozaj temer vyčerpávajúci výbor všetkého, čo poskytly najcennejšieho literatúry: nemecká, italská, francúzska, anglická a ruská, nepočítajúc celú srbsko-horvatskú literatúru. No krátke len okamihy mohol som tráviť u Cara Emina — mal som ísť do Rieky s Radlinskovci… Hľadám, behám po celej Opatii, Volosku — nebolo ich. Konečne s kollegom Karlom Jonášom skočili sme na paroloď a plavili sa do Rieky.