Volosko — Venecia

Najstaršie paláce Venecie sú byzantínsko-románskeho štýlu a predstavujú nám Veneciu z rokov okolo 1202! Tak Fondaco dei Turchi, privátny palác z 11. stoletia; v 14. století odkúpil ho štát, v 17. století slúžil tureckým kupcom za herberg, teraz je v ňom Museo Correr: dlhá loggia s klenutými, okrúhlymi oblukmi nad mohutnou stĺpovou chodbou v spodnom poschodí. Impozantné stavisko. Taktiež románsky je palác Farsetti z 11. stoletia, teraz mestské municipium, niekdy dom slávneho Enrica Dandolu, pokoriteľa Byzancie, a vedľa palazzo Loredan, vystavené 1000-ho roku so strakatými inkrustáciami. Ťažko si predstaviť vzrast Venecie: to nemohol byť vývin od mala, keď už roku 1000 mohly povstať paláce, nedajúce sa zahanbiť ani skvostným stavbám skorej i vysokej renaissance z časov najväčšej sily a bohatstva republiky. Počínali od kraja hneď vo veľkom a hlavne s vkusom, pred ktorým treba sa kloniť hodne hlboko. Kde ho nabrali? Iste v Oriente, ale presadiť všetko pekné a velebné do svojho mesta znamená vyšší duchovný vzlet.

Poďme ku gotike: tu je Ca d’ oro, pozdno-gotický palác s ohromným luxusom a milotou, dokazajúcou, že gotika u profánnych stavísk nemusí byť „severno-zasmušilá“, ale veru býva živo-veselá, jemnušká, ľahunká. Ca d’ oro v prízemí nad samou vodičkou má obluky na štíhlych, svobodne stojacich stĺpoch, nad touto otvorenou arkádou pnú sa dve chodby s gotickými kolonnami, špicatými oblukmi, nad nimi gotické rosetty. To sú z ľavej tretiny frontu, tretia tretina nie je prelomená, ale tvorí bohato ornamentovanú stenu s balkonovou loggettou.

Ďalej gotické sú: palazzo Contarini — Fasan, palazzo Barbaro, palazzo Cavalli, palazzo Foscari, veliké stavisko so skvostným nádvorím, teraz obchodná škola; palazzo Pisani, Bernardo a Bembo atď.

Z renaissančných palácov pripomínam: palazzo Vendramin-Calergi od Petra Lombarda, príklad a obrazec skorej renaissance, zaujímajúci vážne miesto v historii architektúry, vystavený roku 1481. Stojí svobodne, vpúšťa základy do vody. Má tri poschodia: spodné rozčlenené pilastrami, druhé a tretie stĺpmi korintickými. Nad spodným ballustráda s drobnými stĺpikmi. Oblukové obloky rozdelené sú korintickým stĺpikom na dve polovice, taktiež oblukmi obopnuté.

Palác Vendramin robí dojem vážnosti a pritom elegantnej ľahkosti. Bohaté, drahé materiály, z ktorých je stavaný (mramor, serpentín a porfyr), vyzdvihujú jeho ušľachtilé formy. Spodné pilastre, ktoré držia celú ťarchu dvoch poschodí, sú až prištíhle — nebyť vody, slabosť pilastrov iste narušovala by harmoniu, ale takto ti ani na um nepríde hľadať nejaký mocný statický podklad; veď zdá sa: to všetko vyrástlo z čarovne lisnúcej sa morskej vody, ako ľalia, ako kvet lotosu.

Palazzo Grimani, obrazec najnoblejšej vysokej reniassance od Sanmicheliho. Palác grandióznosťou façady prevyšuje všetky veneciánske privátne paláce, a predsa nevymyká sa zo slávnostnej veselosti, požiadavke to každého staviska na Veľkom kanáli. Veď on bol pre Veneciu, parallelne s námestím Marka, slávnostnou sálou, velikou arénou pre kypiaci južno-radostný život, pre búrne, hlučné radovanky, regatty, serenády, spevy, pre vítanie víťaznej flotty, navracajúcej sa z Levanta s bohatou korisťou pokladov a námornej slávy. Tomuto musel zodpovedať architekt, keď chcel vyplniť vôľu a intenciu svojich bohatých stavebných pánov.

A zodpovedajú krásne stavby na Canalazzo tejto intencii v najvyššom stupni. Prizeral som sa ešte nejednému dosť blízko, keď som poprosil svojho gondoliera postáť u mramorových schodov, medzi drevenými stĺpmi, brvnami, tenším koncom zabitými do základu kanála. Volajú sa tieto brvná traghetti a patria ku charakteristike kanála práve tak, ako štíhle gondoly. Traghetti sú mohutné, hrubo kresané, vlhkosťou a horúčosťou roztrieskané; pred privátnymi palácmi, pobrežnými hotelmi sú zafarbené, ba čiastočne i vyrezávané. Medzi ne šibne gondola, keď chce k palácu, o ne opiera sa gondolier, stojac na zadku gondoly a očakávajúc hosťa. Tak si zastal i môj, keď som hľadel na façady palácov, kreslil si a písal do noticka. Mal krásnu figúru, čierne oči a veselú, otvorenú tvár. Voda kanála lisla sa zvláštnym perlmutrovým leskom, tu i tu bolo videť chumáč morskej trávy, pomaly kníšucej sa pod vodou. Chlapci behali po úzkom chodníku (kde sa našiel — ale je to riedko) so sáčkami v rukách a chytali morských račkov. Kanál bol dosť živý: vaporetty behaly, rozvlnily tichú vodu a poknísaly moju gondolu, tak že som musel prestať písať. Časom frňala okolo mňa ohava: vodný automobil benzinový. Letel ako strela, nie po veneciánsky, a zanechával po sebe smrad. Zdokonalené mašinerie špatia prírodu, špatia umenie a kazia naivnú náladu človeka a milé zaľúbenie na krásach prírody i dielach šľachetných, vysokých umelcov. Ale potreba, pohodlie, rýchlosť — to sú veľmi mocní faktori.

Nejdem nudiť čitateľa podrobným opisom architektoniky na Canale Grande a inde — lebo i na menších kanáloch v uliciach a na malých námestiach je massa pozoruhodných stavísk. Opis i tak málo platí, leda pre toho, kto hodlá do Venecie. Ak mu moje riadky trochu pomôžu orientovať sa v tomto Bábeli staviteľskom, budem šťastný.

Gondolová prechádzka hore Veľkým kanálom tají v sebe neopísateľné prelesti i na bielom dni. Nemusíš sa umom hrúžiť do foriem a štýlov — len pozerať na celok, ako na obraz, ako na prostú pašu zvedavého oka, a už mnoho získaš. Videl si s dvoch strán skvost u skvosta, bohatstvo u bohatstva (nemusíš mysleť na to, že sú to iba zlaté škrupiny), rozmanitosť foriem a farieb, hru lomených línií. Kam si pozrel, všade si videl nekonečnú túžbu okrášliť, osláviť, vyzdvihnúť, zidealizovať krutú materiu, poslúžiť duchu, obohatiť fantáziu. Veľkú časť nahrabaných pokladov a kapitálov Veneciáni nepremárnili na prchavé, časné pôžitky, ale staväli pomníky, večnili samých seba. Čo by človek ako nenávidel veneciánsky národný charakter, ich hrabivosť, nesmiernu tvrdosť v politike, dvojjazyčnosť, klam — zásluhy grandióznej munificencie im nik nevezme! I ináč boli veľmi kramárski. Tu klassický príklad: Keď sa sultán Mohamed vrhol na Carihrad a nebezpečie bolo veliké, Veneciáni konečne na dlhé prosby pápeža Nikolaja V. a gréckeho cisára vystrojili dňa 7. mája 1453 flottu pod kommandom Jacoppa Loredana pomáhať tiesneným Grékom, ale dali mu prísnu inštrukciu: „Nesmieš na nijaký spôsob mestám, mužstvu, lodiam tureckým škodiť, lebo veď nachádzame sa s Turkami v stave mieru. Lebo hoci posielame flottu ku cti Boha a na udržanie Carihradu pre kresťanstvo — ale preto nechceme sa zapliesť s Turkami do vojny.“ Nuž pekná pomoc! To bolo po veneciánsky.