ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tri vysoké žrde, vlastne mohutné majáky, mohutné sťažne z cedrového dreva, na rudo zafarbené, stoja pred chrámom sv. Marka, zasadené v bronzových podstavcoch formy kandelábrovej, dielo AlessandraLeopardiho (1501 — 1505). Tieto podstavce sú svetochýrne a mnoho ráz opísané a reprodukované. Nie je to antika, ale jej duch, osviežený „vaga et amorosa fantasia“ vysokej renaissance. Na sťažňoch vialy niekdy zástavy Cypru, Kandie a Moreje — ostrovov, ktorými vzrástla Venecia na svetovú moc. Teraz sú to iba pamätníky zaniklej moci i slávy. Na piedstale podstavcov sedia kupci s drobnou bielou kukuricou v malých škarnicliach, predávajú zrno príchodzím, ktorí ochotne platia 5 čentesimov za škarniclu pre slávnych holubov svätého Marka. Nemusíš byť nejaký zvláštny milovník zverov, zvlášte vtákov, a musíš sa zaľúbiť do týchto šedo-belasých vtáčikov. Oživujú námestie svojím tichým, krotkým hrkútaním, sadajú hosťom na ruky, ramená, vyletujú veselo na chrám, na Prokuracie a sletujú hustými hajnami zasa pod Leopardiho báječné kandelábre. Mramor a trachyt dláždenia formálne stemnie, keď príde nejaký štedrý človek a vysype naraz so dve škarnicle. Ale preto ľudia kráčajú tade smelo, holúbky nedajú si ublížiť. Zvlášte nacifrované detušky majú z nich nevinnú radosť, keď im po tri-štyri holúbky sadajú na pliecka, na klobúčky a ztadiaľ sa počnú vzájomne shadzovať. Za časov republiky kŕmil holubov štát, teraz ich kŕmia cudzinci, iste lepšie, než štát. Denne prejde čez námestie Marka tisíce cudzích ľudí, a sotva ktorý odíde bez čentesimovej obeti holubom sväto-markovským.

Ešte raz obzrel som sa na námestie. Mnoho som o ňom čítal, stá superlatívov zvučalo mi v ušiach, a pevne som myslel: iste budeš alebo sklamaný, alebo budeš iste museť trochu zmierniť a na pravú mieru priviesť všetky hymny, ktoré si počul. A predsa som si namyslel najväčšie, čo mohla moja fantázia. Veď som už videl nejedno ohromné námestie, nejedno nábrežie palácov, nejednu grandióznu kopu k nebu pnúcich sa chrámov a veží. Ale skutočnosť teraz videná prevýšila všetky predstavy. Námestie sv. Marka nemožno si predstaviť, nemožno prevýšiť fantáziou a očakávaním to, čo ono skutočne poskytuje. „Sen mladého boha,“ riekol o ňom Turgenev. Ale je to nie sen, je to holá, tvrdá, mramorová, zlatá, serpentínová, mosaiková skutočnosť. Nesmierne bohatstvo materií, spojené ešte s nesmiernejším bohatstvom ducha, vkusu a umeleckej geniálnosti.