Zlatý fond > Diela > Volosko — Venecia


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Volosko — Venecia

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Jana Jamrišková, Darina Kotlárová, Viera Marková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 18 čitateľov

IX

Keď som šiel od večere okolo 12. hodiny domov, začul som pred villou Abbaziou z tmy šumeť a šplechotať morský príboj. Nebo bolo zachmúrené a od mora vial dosť silný, chladný vietor. Sišiel som až dolu, sadol na skalisko a dlho počúval som nekonečne bájne melodie mierne rozhnevaného mora. Hladinu bolo videť černieť sa len na niekoľko krokov, prihusté oblaky halily nebo, no peny bušujúcich vĺn lemovaly skalnaté nábrežie belunkou, nepokojnou páskou; videl som ich jasavý poskok, videl, ako sa vlny rozrážajú o ostré hrany vápencových skalísk. Toto bolo jediný raz na celej ceste, čo ko mne zahovorilo more hlasnejšou rečou, ktorú tak milujem, či sediac na brehu a či plaviac sa na lodi. More mnoho tratí na velebe a sile, keď je tiché. Všetky farby, ktorými za ticha hrá, nenahradia jeho junácky pohyb, jeho šum a vír bežiacich, predbehávajúcich sa vĺn.

No šum uspáva… Sobral som sa do svojej villy a otvoril som obloky. Zďaleka dorážala do izby miernená hudba vĺn, akoby žalobná, roztúžená. Čo bude? Či sa utíši moja milovaná thalassa, či sa rozbúri a nás prikuje k opatijskému brehu?

Utíšilo sa. Na druhý deň, 15. mája, pokračovali sme v zasedaní kongressu. Prišly na rad referády a prednášky: R. Cejneka o povinnosti redaktorov svedčiť, o novom tlačovom zákone dr. Ant. Beaupré (redaktor „Głosu Naroda“), o potrebách haličskej ruskej tlače Osipa Markova.

Nasledoval rýchly spoločný obed v „Národnom dome“; o jednej hodine muselo byť všetko na ceste k vološčianskemu úzkemu, ďaleko do mora vrývajúcemu sa molu. Na konci mola stojí malý majáčik, ktorým dáva sa znamenie, čo sa deje na otvorenom mori. Pri majáčiku nedvižné stála pekná, veľká loď Horvatsko-uhorskej paroplavebnej spoločnosti „Tatra“, a my, ako jej hostia, hrnuli sme sa na palubu našej „Tatry“, len žiaľ, s dlhým prvým „á“. Kapitán a matrózi sú všetko dobrí Horvati, najviac Dalmatínci. Na lodi bolo do 300 hostí i domácich. Loď skoro odbila a obrátila sa na skvelý hotel, na bohatú reštauráciu. Počali rozdávať studené jedlá a zákusky: sandviše, šunky a načapovali na palube niekoľko súdkov dobrého piva.

Loď išla prekrásne. Modrá, do alazarinovej farby hrajúca hladina ostro rezaná bola nosom slávnostne okrášlenej lodi. Veselo vialy vlajky na sťažňoch a hajno morských čajek bezstarostne trepotalo krýdlami nad loďou.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.