ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Veľká, jasná dvorana v prvom poschodí „Národného domu“ Voloska skoro naplnila sa členmi i hosťmi kongressu. Po stenách sály skvejú sa rozmanité heslá, najviac sokolské — dôkazom, že ona slúži i cieľom telocvičným. Na pr.: „Zdravo!“ — „Tko Hrvat, to Sokol!“ — „Jačajmo se!“ — „U desnici snaga, u srdcu odvažnost, u misli domovina!“ — „Ljubimo se!“ atď.

Rokovanie otvoril Jozef Holeček po horvatsky, prešiel potom do češtiny a vyzval kongress, aby si vyvolil magistrát. Predsedom stal sa Hribar, starosta Ľubľany, prvým podpredsedom Šandor Gjalski zo Záhreba, druhým professor Zdiechowski z Krakova. Predseda Hribar otvárajúcu reč povedal v piatich slovanských nárečiach, starosta „Grada Voloska“ Stanger privítal hostí, a kongress bol by tiekol svojím formálnym tokom, zaujímavým vlastne len pre stav novinársky.

No tohoto pokojného toku nedoprial mu druhý podpredseda Maryan Zdiechowski. Ačkoľvek politika bola vylúčená z rokovania, on sadol si na vysokého politického koňa… Vyrazil svoju radosť nad úspechmi Japoncov, v ktorých vidí záloh slovanskej sily a jednoty; spoločnosť že shodila autokraciu, a keď bude utvorená Poľša, Ukraina (a boh vie aká ešte Kavkazia, Armenia, Finnia, Cigánia, Čuchonia, Mazuria, Tunguzia, Kalmycia a Krakovia), povstane slovanské bratstvo a jedinstvo…

Zdiechowski prednášal tieto alebo podobné allotria s tvárou nervózne rozľútenou. Každý nerv jeho chudej, umnej tvári triasol sa rozčúlením a hlavne citom zjednej nenávisti, ba až chorobnej zášti. Zášť a nervóznosť nemávajú dobrého vlivu na pravidelný tok rozumových vývodov — trápny bol dojem jeho reči, nielen na nás dobrodušných, starých slavianskych ľudí, ale i na Poliakov. Reč Zdiechowského, na počiatku počúvaná ticho, razom sprevádzaná bola nepokojným šumom, mrmlotom, ktorý sa ku koncu menil a zosilňoval v hluk nespokojnosti a hlbokého zazlenia. Rozčulenie, vibrujúce v bledej tvári krakovského professora, rozšírilo sa po celej dvorane — no znamenitý predseda Hribar niekoľkými slovami utíšil všetko. Pretrhol rečníka upozornením, že politika, a ešte taká aktuellná, je vylúčená z porád kongressu… Čo týka sa bratského Ruska, my máme pevnú vieru, že si ono samo pomôže s vrahmi vnútornými i zovnútornými a zvíťazí nad nimi… Sála zatriasla sa hromovým potleskom — incident bol odbavený.

Ale to bol i jediný oblak na obzore tohoročného kongressuálneho neba. Všetky noviny konštatujú, že v Opatii-Volosku urobilo pokrok sblíženie rozvadených bratov. „Radikálne Listy“ tešia sa, že „dve udalosti staly sa vážneho dosahu: smierenie Srbov a Horvatov, Poliakov s Rusmi. Obe veci zdaly sa ešte nemožnosťou na kongresse v Dubrovníku. Toho roku predseda Hribar konštatoval pravý opak dubrovníckych nesvárov a náruživých scén.“