Volosko — Venecia

Ako dobrí kresťania išli sme najsamprv do chrámu. Vnútro sv. Marka prekvapí: nikdy bys’ nebol myslel, že pod málo imponujúcimi, olovom krytými kupolami otvorí sa ti také veliké, svobodné, jednotné priestranstvo. Panujú víťazne hlavné formy, nerozbité na jednotlivé motívy. Spojené kupoly stredu sú naozaj ohromné, prechádzajúce jedna do druhej, kruhy a polkruhy tvoria rytmus, akých málo, rady stĺpov a pilastrov ešte zväčšujú priestranstvo a dávajú mu čudnú harmoniu. Perspektívy sú jednotné, a keď k tomu pridáš soliditu, ba drahocennosť materiálov (mramor, zlato, mosaiku), povstáva čudný akkord najvyššej sviatočnosti chrámovej. Kupolový rytmus krížovej formy sv. Marka robí chrám nedostižnou tvorbou umenia a ľudstva vôbec.

Ticho kráčal som po nerovnej, bohatej dlažbe neobyčajne jasného chrámu, keď povážime jeho čistý byzantizmus celého vnútra. Už táto dlažba zaslúži obdiv a neustupuje slávnym mosaikovým dlažbám, v Pompeji zachovaným. Zastal som pod hlavným svodom: aké menisté je osvetlenie, ako mohutne účinkuje pritlumená zlatá farba sfärických a cylindrických plôch, ako svieti a jasá nezoslabiteľná, živá farba mosaikových kolossálnych obrazov! A všetky tieto mosaiky tvoria cyklus (je ich viac než 40.000 kvadrátnych stôp). Mosaiky façady rozprávajú históriu sv. Marka, v predsieni sú historie starého testamentu, a tu na kupolách zobrazujú mosaiky vyplnenie Božieho zasľúbenia skrze Krista… Keď som sa zahľadel na obraz Krista, zahučal s chóra organ a utešený spev naplnil chrám. Spev vážny, hymnický — nič z toho, čo som počítal po cestopisoch o profánnosti a divadelnosti italského cirkevného spevu. Naopak, spev bol taký krásny, ako býva v ruských chrámoch, s prídavkom organa, ktorého niet v chrámoch pravoslávnych.

Na chóry chrámu platí sa vstupné 1 líra, ale nik neobanuje: až pohľad s chórov na vnútro chrámu dáva pravý pochop o jeho nevyrovnanej harmónii a veľkoleposti: pod tebou otvára sa zlatá priepasť, menistá bleskom mramorov, lapis lazuli, malachita, serpentínov. Všetky steny sú pokryté veľkými rôznofarebnými mramormi, všetky stĺpy lisnú sa starým, temperovaným, hbokým svitom, sochy hľadia s piedstalov ako živé, vzduch, hojne kolimbaný prúdmi svetla, trasie sa a zveličuje priestranstvo, ako čez zväčšujúce sklo.