ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Chrám svätého Marka pričaruje pred oči naše na západnej tejto pôde najkrajší Východ — v srdci rímskej vzdelanosti byzantínsky vkus, byzantínske umenie, byzantínsky prepych, pravda, tuho pomiešaný s elementmi grécko-románskej, ba až arabskej a koptickej kultúry. Hlavná stavba je byzantínska z roku 976 po Kristu. Tisíc rokov hľadí na nás — hoci krížová forma a predsiene povstaly až roku 1004. Zvlášte kupolová architektúra je cele byzantínska. Cítil som sa, ako v svätyniach Kremľa alebo Kijeva.

Dojem prednej façady je až hystericko-fantastický, nepokojný. V prostriedku predsiene pnie sa veľký pravidelný polkruh nad bránou s ohnivými mosaikami na zlatom základe. Živosť farieb, smelý pohyb figúr, blesk, oslepujúci jagot. Zprava i ľava ešte po dva vchody, po dve brány, taktiež s polkruhmi, niečo menšími, z ktorých jasajú sa taktiež mosaiky na zlatom základe. Všetkých päť kruhov spočíva na nesčíselných stĺpoch v dvoch poschodiach, t. j. na stĺpoch pri zemi stojí zase rad stĺpov (500 stĺpov má chrám zvonku i zdnu). A hádam ani desať stĺpov nemá jednakých hlavíc. Sú tam všetky štýle kapitälov, ktoré produkovalo posledných 7 století, pravá sbierka kolonn, pravé muzeum všetkého, čo duch ľudský utvoril v stĺpovej forme. Istá časť kolonn pochádza z antických časov, z Grécka, Ríma, Carihradu, z gréckych ostrovov a kolonií, a bola privezená rýchloplavnými galejami veneciánskymi ku cti svätého Marka. Sú tam stĺpy: dorické, jonické, korintické so všetkými variáciami (composita), gotické (kockový kapitäl), ba ešte i dva štvorhranné grécke stĺpy s koptickými nápismi z nejakého chrámu v Ptolomäi. Nikde na svete neuvidíš jedným pohľadom toľkú massu stĺpov: bol to pravý stĺpový fanatizmus. Aké rozdielne sú kapitäle (hlavice), také rozmanité sú mramory a iné drahocenné kamene, z ktorých sú tesané pne stĺpov, také rozmanité sú i farby. Kannelurovaných (rhabdosis) kolonn som nevidel.

Nad piatimi prízemnými oblukmi je galleria s antickou svetochýrnou kvadrigou — nad galleriou zase päť oblukov. Stredný panuje, prevyšuje štyri bočné, ale je iba zasklený, kdežto štyri bočné jagajú sa zase a zase bohatými mosaikami. Čím vyššie sú mosaiky, tým vozdušnejšie; po bokoch oblúkov stoja ostrokončené vežice a žúr, priehľadné, ľahunké, ako lilie. Nad stredným oblukom pnie sa hlavná stredná kupola, po jej bokoch vidno z piatich ešte dve menšie. Kupoly nerobia dojmu opravdovej monumentálnosti; hovoria, že sú falošne rozostavené. Nerobia dojmu celku, jednoty. Jedna kupola bije druhú — navzájom sa ničia a srovnávajú. Iste jesto mnoho chrámov monumentálnejších, harmonickejších, ale tu u Marka nie tak veleba architektonických foriem bije do očú, ale bezpríkladná malebnosť, tuhá farbistosf, báječné, nesmierne bohatstvo materiálov, neprebraná smes foriem smelých, roj lomených línií, okuzľujúci blesk zlata a farieb. Je to potencirovaný obraz, tuhý, fantastický.