Dielo 6. História

^[247]

Túto tisícku videli sme teraz ako nápis i v Časopise vlasteneckého spolku muzejného (olomúckeho), i v našich Ľudových novinách. A znamenalo by to, že toho roku, 1907-ho, Slováci máme tisícročnú smutnú pamiatku stroskotania Veľkej Moravy. Ale tak predstavovať vec bola by chyba.

Dnes už nemohlo by sa nijakým spôsobom vyložiť, že roku 907 pri Prešporku medzi Nemcami a Maďarmi bola bitka, ktorou pochovala sa i Veľká Morava. Veľká Morava nie tak vzala koniec, ako sa to prvej predstavovalo: nejakým premožením zo strany vonkajšej sily. Kým Svätopluk¹ žil, len nadobúdal, vydobýjal a pripájal zeme. Už ukázalo sa, že tu povstane veľká slovanská država. Ale po jeho smrti (894) dialo sa opačne. Pri Svätoplukových synoch oslabnutú Moravu susedia rozberali. Ona za nejakých 50 rokov, za Mojmíra,² Rastica,³ Svätopluka, nemohla byť už tak organizovaná, že by potom pod slabým panovaním Svätoplukovho syna a v ťažkých okolnostiach bola mohla udržať sa a trvať. Morava bola ešte nie dosť stvrdnutým telesom a po zahubení slovanskej cirkvi vystavená zlému vplyvu Nemcov.

Kým Svätopluk žil, Maďari nemali šťastia na strednom Dunaji. Že by potom, pri svojom definitívnom príchode, boli vyvrátili pozostalosť po Svätoplukovi, nemôže sa povedať na nijakom základe. Príchod ich bol asi roku 895, no Moravania, ako vieme z listu bavorských biskupov, ešte 899-ho pýtali si od pápeža metropolitu troch biskupov. V rokoch 903 — 904 na schôdzke v Raffelstättene (v Hornom Rakúsku, pri Dunaji) rakúsky markgróf Aribo a poslovia kráľa Ludvika⁴ určovali colné poplatky pre tých, ktorí po Dunaji dovážali tovar na Moravu: nasledovne vtedy pravý breh Dunaja bol ešte v moci Nemcov, Bavorčanov, ľavý v moci Svätoplukových dedičov. A síce pravý breh dunajský v moci Nemcov bol i pozdĺž Hornej Panonie. Maďari osadili sa za Dunajom, ale južne. Za Dunajom prijímali kresťanstvo, organizovali sa štátne, odtiaľ len postupom času šírili sa a okupovali zeme. Tam, za Dunajom, niekde na ceste, ktorá viedla od Rábu k Budínu, mohla byť i bitka roku 907, medzi Maďarmi a Bavorčanmi. Premožení stretli sa na miesta od Nemcov oslobodené — ešte ich nepotrebovali. Tým menej boli by potrebovali rozprestierať sa na ľavý breh Dunaja, na územie Slovákov.

Pre Slovákov s rokom 907 nespojuje sa nijaká historická pamiatka. Veľká Morava nie tak zanikla.

Svätopluk vedel mečom urobiť ju veľkou, ale zahubil jej duchovný základ. Vedel mečom výtečne odbíjať Nemcov od svojej krajiny, ale v duchovnom živote, cirkevne dokorán otvoril im dvere — tým, že zahubil veľké dielo slovanských apoštolov Cyrila a Metoda. Z hlavy Rastislava vyšla veľká myšlienka, keď cirkvou slovanskou chcel ohradiť svoj národ proti Nemcom: Svätopluk, veľký s mečom v ruke, myšlienky tejto nepochopil, a z toho vyšla skaza Veľkej Moravy.

(1907)

Poznámky a komentáre

1. Svätopluk — vládol od r. 870 do r. 894, veľkomoravské knieža

2. Mojmír I. (830 — 846) — veľkomoravské knieža

3. Rastislav — veľkomoravské knieža od roku 846

4. Ľudovít Nemec (843 — 876) — panovník Východofranskej ríše