Dielo 6. História

^[432]

Die pädagogische Reform des Comenius in Deutschland bis zum Ausgange des XVII. Jahrhunderts. Herausgegeben von Dr. Johannes Kvačala, o. ö. Professor a.d. Universität Jurjev (Dorpat). (Motto: „Quid, quod omnis ferme Germania admirabili quodam ad linguam latinam studio concitata, ea vehementer expectat et desiderat, quae principe atque architecto eruditionis Comenio in vulgus eduntur?¹“ — Endter in der Vorrede des Atrium 1655.) Zweiter Band. Historischer Überblick, Bibliographie, Namen und Sachregister. (Monumenta Germaniae Paedagogica. Band XXXII.) Berlin. A. Hofmann et comp. 1904, Str. v. 8. VI a 237.

Prvý zväzok tejto publikácie (viď Slov. Pohľ. 1904, str. 190 a 138) obsahoval sčiastky v celosti, sčiastky vo forme regestov listy, školské poriadky z rozličných strán Nemecka, zlomky predmlúv z učebných knižiek a mnohé iné dokumenty, ukazujúce, aký účinok mal Komenský, reformátor školy, v XVII. storočí na Nemcov. Druhý zväzok je spracovanie tohto materiálu, — spracovanie povolanými rukami majstra. Ešte vždy najviac poučenia bolo o Komenskom v dvojzväzkovom diele prof. Kvačalu (Johann Amos Comenius, sein Leben und seine Schriften), vydanom v jubilejný rok 1892: teraz, na základe nového materiálu, známosti knihou touto podané sa rozširujú. Nemeckých mužov, pracovavších v XVII. storočí na zvelebení školy, na stranách Kvačalovej² novej knihy vidíme pred sebou ako v mozaike, ktorej centrálnym kameňom, centrálnou postavou je Komenský a nejedna črta v tvári veľkého učiteľa stáva sa určitejšou, než bola dosiaľ.

Po krátkej orientujúcej predmluve v knihe nasleduje Historický prehľad (str. 1 — 158), záležajúci z nasledujúcich kapitol: I. Komenského duchovná pôžička u Nemcov. (V Herborne učiteľom jeho bol Alsted;³ potom vplyv Ratkeho (Ratichia⁴), J. V. Andreäa⁵.) II. Pedagogická reforma na národnom a cirkevnom základe. III. Rozšírenie kruhu práce. Pansófia ako cieľ výučby. IV. Náprava sveta a náprava školských kníh. V. Reformný pohyb počas druhého vyhnanstva Komenského a jeho posledné práce. VI. Dozvuky.

Komenský už ako študent v Herborne a Heidelbergu získal si známosti medzi Nemci, dielami jeho tie známosti rozmnožili sa tak, že mužovia, ktorí v Nemecku XVII. storočia vyvodili v duchovnom živote, boli z veľkej časti priatelia a prívrženci Komenského. Janua linguarum, Vestibulum a Orbis pictus vydávali sa na rozličných stranách Nemecka. Veľký Čecho-Slovák, ako nazýva ho Kvačala, mal ctiteľov a žiakov medzi vzdelanými Nemci každého stavu. (J. G. Seybold, pôvodca prvej latinskej gramatiky v nemeckom jazyku, bol tiež prívržencom jeho vyučovacej metódy.) V poslednej, bohatej kapitole Historického prehľadu, nadpísanej Dozvuky (Nachklänge), dozvedáme sa, ako hľadel na Komenského duchovne tak vysoko stojaci Nemec, ako Leibnitz. Povedal o ňom, pravdepodobne majúc na ume jeho pansófiu, že má omnoho hlbšie myšlienky, než nazdávali by sme sa na prvý pohľad. I svojho klasického filológa Cellaria (1638 — 1707) sami pozdejší Nemci stavajú v závislosť od slovanského pedagóga a J. Fr. Hähn⁶ od Komenského vyvodí i pôvod reálnej strednej školy. V svojom Záverečnom slove Kvačala vypočituje, v koľkých školách Nemecka učili podľa Komenského metódy a prichodí k úsudku, že nemecká vychovávateľská veda XVII. storočia stála pod znamením Komenského.

Nemci osvojili si od neho nielen metódu pre vyučovanie latiny, on mal vplyv i vôbec na ich ducha. Komenský zaujímal sa za národnosť, za materinskú reč: Nemci, narodení za veľkých nacionalistov, nemohli ho nepochopiť. Ači že sú dnes takí nacionalisti, má na tom zásluhu tento slovanský ich učiteľ?

Keď v Čechách isté kruhy s akousi neľúbosťou prijali túto nemeckú publikáciu, prof. Kvačala vyznal v Slovenských Pohľadoch (1905, str. 302), že jeho lákalo vypísať Nemcom, „akú rolu hral Slavian, Čecho-Slovák, v nemeckej práve sa národne tvoriť počínajúcej vzdelanosti XVII veku“. Že nepreceňoval svojho Čecho-Slováka a svojej publikácie, poznať i z ozveny, akú táto vzbudila v Nemecku. Recenzenti prinútení sú prizvukovať, aký účinok mal tento veľký Čech na duchovný svet a vychovávateľstvo nemeckého národa. „Každým spisom z pera Komenského množí sa počet tých, ktorí oduševňujú sa za jeho myšlienky, plné života; k Hartlibovi⁷ pristupujú Hübner⁸ a Redinger, k Jungiovi Rave a Hesenthaler. Boli to tu unitaristicko-konfesionálne alebo chiliastické, tu irenické alebo pansofické idei, ktoré priťahovali ľudí k mnohostrannému Čechovi; a keď raz boli v jeho kráži, stávali sa temer všetci viac alebo menej oduševnelými apoštolmi jeho didaktickej reformy.“ (Korrespondenzblatt 1905, str. 224.) Jozef Reber, direktor katolíckeho učiteľského seminára v Bambergu a dnes u Nemcov prvý komenolog, tlmočí Kvačalovi vďaku, že „ukázal účinok Komenského na školské pomery Nemecka — od východu až po západ nemeckej zeme“ (Mitteilungen der Gesellschaft für deutsche Erziehungs- und Schulgeschichte 1905, XV.) Českému menu neprospieva sa takýmito publikáciami?

Na konci Kvačala pripojuje veľmi vzácnu bibliografiu (str. 167 — 198).

(1905)

Poznámky a komentáre

1. Pozri poznámku č. 30/2

2. Pozri poznámku č. 30/1

3. Johann Alsted (Alstedius) (1588 — 1638) — kalvinský teológ, učiteľ J. A. Komenského na akadémii v Herborne. Autor učebníc a encyklopédií. Dokazoval, že základom vedy a umenia je biblia.

4. Wolfgang Ratke (Ratich, Ratichius) (1571 — 1635) — nemecký pedagóg. Usiloval sa o reformu vyučovania na základe materinského jazyka s názornosťou a koncentráciou.

5. Johannes Andreae de S. Hieronymo (1270 — 1348) — profesor padovskej univerzity, významný právnik z oblasti cirkevného práva

6. Johann Friedrich Hähn (1710 — 1789) — nemecký pedagóg. Objavil tzv. písmenkovú metódu, ktorá sa opierala o mechanické poznanie a pamäť. Učivo bolo roztriedené pomocou začiatočných písmen.

7. Samuel Hartlib (koniec 16. st. — 1662) — anglický sociálny reformátor poľského pôvodu. Jeho zásluhou bol Komenský povolaný r. 1641 do londýnskeho parlamentu, aby predniesol návrhy o národnej výchove a na založenie univerzity.

8. Johann Hübner (1668 — 1731) — nemecký pedagóg. Objavil pedagogickú metódu názorného vyučovania dejepisu a zemepisu pomocou historických a geografických máp.