Dielo 6. História

^[430]

Die pädagogische Reform des Comenius in Deutschland bis zum Ausgange des XVII Jahrhunderts. Herausgegeben von Dr. Johannes Kvačala,¹ o. ö. Profesor a.d. Universität Dorpat. (Motto: „Quid, quod omnis ferme Germania admirabili quodam ad linquam latinam studio concitat, ea vehementer expectat et desiderat, quae principe atque architecto eruditionis Comenio in valgus eduntur?“² Endter in der Vorrede des Atrium 1655). Erster Band. Texte. Berlin. A. Hofmann et Comp. 1903. (Monumenta Germaniae Pedagogica. Band XXVI.) Strán XLIV a 395.

Roku 1892 svätila sa po svete 300-ročná pamiatka narodenia Jána A. Komenského.³ Z prác k tej príležitosti vydaných o veľkom reformátorovi školy za najdôkladnejšie bolo uznané dielo mladého prešporského profesora dr. Jána Kvačalu: Johann Amos Comenius. Sein Leben und seine Schriften. (Viď. Slov. Pohľady 1892, str. 575.) Pôvodca podával o Komenskom mnoho dotiaľ neznámej látky, ktorú zozbieral po múzeách, knižniciach a archívoch európskych; s takou snahou ešte nikto nebol sa oddal študovať život a účinkovanie veľkého moravského Slováka. Okrem všeobecného uznania kniha doniesla Kvačalovi i profesúru na teologickej fakulte jurievskej univerzity, a on v novom postavení, priaznivom vedeckému bádaniu, neúnavne pestoval ďalej svojho Komenského. Najmä v prvé roky z Jurieva býval po viac mesiacoch na cestách po Európe za svojím špeciálnym predmetom. Od Petrohradu po Londýn trudil sa vo všetkých zbierkach knižných, rukopisných. Zbieral všetko, čo nejako súviselo s Komenským, s listami a rukopismi jeho i listy a mienky jeho žiakov, priateľov, prívržencov i odporcov. Stopoval rozmanité styky Komenského so súčasnými učenými ľuďmi, vyhľadával, akú mienku mali o ňom jeho súčasníci. Ako učenému, majúcemu zvláštne čutie pre históriu, Kvačalovi záležalo na tom, aby spolu podal cenný materiál pre históriu tej doby. (Korespondence, 1902, str. V.) Pritom horlivému človeku prialo šťastie: okrem vzácneho materiálu, objasňujúceho život a značenie Komenského, ponachodil viac z menších latinských spisov jeho, pokladaných za stratené. Tak povstali pekné tri zväzky, vydané Českou Akadémiou v Prahe: Korespondence Jana Amosa Komenského. Tretí zväzok obsahuje, okrem listov Komenského a vrstovníkov jeho, správy o živote veľkého pedagóga zo súčasných prameňov a niektoré jeho menšie latinské spisy. Po každej z týchto publikácii svet viac vedel o Komenskom, ako dotiaľ. Dr. J. V. Novák,⁴ v Čechách tohoto času najlepší znateľ Komenského, najnovšie napísal v tej veci: „Celé bádanie o živote a spisoch Komenského týmito novými dátami postavené je na inú bázu, až teraz týmto dostali sme pravý základ, na ktorom bádateľ iste môže postaviť zvláštnu podobu veľkého pansófa.“ (Archiv f. sl. Ph. XXVI, 144.)

Stopujúc takto život Komenského a jeho dobu, profesor Kvačala ponachodil i mnohé dáta, vzácne pre históriu Uhorska. Menujem aspoň jeho rozpravy: Comenius és a Rákocziak. (Budapesti Szemle 1889), Az angol-magyar érintkezések történetéhez 1620 — 1670 (Századok 1892), II. Rákóczi Ferencz porosz összeköttései történetéhez (tamže 1898). Len on mohol napísať i také články, ako je Jedna exulantská rodina česká, Figulo-Jablonská (Slovenské Pohľady 1898), alebo Prvé storočie berlínskej Akadémie a Muzeálna slovenská spoločnosť (tamže 1900). Stopujúc život Komenského vnuka, Jablonského, Kvačala ponachodil cenný materiál, na základe ktorého rozšírili sa známosti i o účinkovaní filozofa Leibnitza. (Neue Beiträge zum Briefwechsel zwischen D. E. Jablonský⁵ und G. W. Leibnitz.⁶ Jurev, 1899.)

Teraz poverený od Spoločnosti pre dejiny nemeckej výchovy a školy (Gesellschaft für deutsche Erziehungs- und Schulgeschichte), prof. Kvačala v publikáciách „Monumenta Germaniae Paedagogica“ vydáva Die pädagogische Reform des Comenius in Deutschland bis zum Ausgange des XVII Jahrhunderts. Sú to materiály zčiastky prevzaté z dvoch zväzkov v Prahe vydanej korešpondencie, zčiastky nové: listy, listiny, venovania, náčrtky, k vedeckým dielam a praktickým zariadeniam. Dokumenty toho, aký účinok mal Komenský za svojej doby na nemeckých vychovávateľov a mysliteľov vôbec, i na takých, ktorí žili mimo Nemecka, ako exulanti a emigranti. Moravský Slovák Komenský bol svetlom na široko prenikajúcim — to tu poznať. I samé osobné potyky jeho s učeným svetom boli rozsiahle. Kvačalova kniha je znamenitým príspevkom k otázke o slovansko-nemeckých duchovných potykoch tej doby, o vplyve slovanského ducha na nemecké vzdelanie. Komenského knihami celé Nemecko bolo zachvátené k štúdiu latinského jazyka. Na počiatku druhej polovice XVII. storočia vo Württembergu a v Švábsku s ním susediacom bolo pol treťa sta latinských škôl, v ktorých vyučovalo sa podľa Komenského metódy.^[431] Druhý zväzok diela Die pädagogische Reform des Comenius in Deutschland ešte výjde. Vtedy budú v úplnosti pred nami veľké výsledky Kvačalovej komenologickej práce.

(1904)

Poznámky a komentáre

1. Ján Kvačala (1862 — 1934) — slovenský komeniológ a literárny historik

2. Takmer celé Nemecko sa nadchýnalo štúdiom latinskej reči, čo sa zásadne prejavilo a po čom túžilo, to bolo zverejnené širokej verejnosti Komenským, ktorý bol zakladateľom a tvorcom výchovy. Endter v prefácii diela Atrium 1655.

3. Ján Ámos Komenský (1592 — 1670) — zakladateľ novovekého školstva a pedagogiky

4. Jan Václav Novák (1853 — 1920) — český komeniológ

5. Daniel Ernest Jablonský (1660 — 1741) — syn českobratského biskupa Petra a vnuk Komenského

6. Gottfried Wilhelm Leibnitz (1646 — 1716) — nemecký filozof a polyhistor