Dielo 6. História

^[322]

Nevieme, ktoré bolo, ako sa volalo v 9. storočí sídlo Rasticovej a Svätoplukovej Veľkej Moravy. „V annáloch, ktoré zostali po mníchoch fuldského kláštora, sú dôkladné dáta o vojenských príbehoch Veľkej Moravy, o tuhom boji, ktorý tomuto mladému štátu prišlo viesť s germánskym svetom, tlačivším sa od západu na východ; sú zápisy o dobýjaní hradov, spomína sa Devín, Nitra, ale niet zmienky o sídle. V bojoch týchto nebezpečenstvo išlo i s kresťanstvom, ak kresťanstvu nemeckí misionári učili: múdry panovník Rastic či Rastislav, aby zahatil nemecký vliv, vypýtal si teda kresťanských apoštolov z východu, z Byzanca od cisára Michala. Apoštolov týchto, sv. Cyrila a Metoda, zachovali sa obšírne životopisy v cirkevno-staroslovanskom jazyku, zvané žitiami, bežne u historikov legendami a nesprávne legendami panonskymi: životopis Cyrilov je pravdepodobne od staršieho brata Metoda, životopis Metodov od niektorého z jeho učeníkov. Zachovali sa o dielach apoštolov rímska legenda a list rímskeho bibliotekára Anastázia.¹ Legenda bola spísaná návodom biskupa Gaudericha, ktorý bol svedkom slávnostného prijatia Cyrila a Metoda v Ríme, a bibliotekár Anastazius čerpal svoju látku v Ríme bezprostredne od Cyrila. Takých prameňov pre iné deje tej doby je málo. V nejednej veci idú až do podrobností, no z nich nevyrozumieme, ktorý hrad bol sídlom Veľkej Moravy. — Žitie Cyrila (Konštantína) má 18 kapitol, žitie Metoda 17; v nich sú i také podrobnosti, čo hovorili slovenskí poslovia v Carihrade cisárovi; z nich vieme, že poslaní odtiaľ apoštolovia boli od kňaza Rastislava a národa radostne uvítaní: ale kde to bolo, na ktorom mieste, kde sa osadili bratia Cyril a Metod, o tom niet zmienky. Je reč o prekladateľskej práci apoštolov: za koľký čas koľko kníh Písma sv. preložil Metod, len sa nespomína, kde to bolo. Metod vracal sa na Moravu z Ríma, z väzenia bavorských biskupov, z Carihradu, ale kam — nepripomína sa. Metod umrel: zaznamenané je v Žití jeho, že 6. apríla 855-ho, pochovali ho v hlavnom chráme (v sobornej crkvi) — ale ktorého hradu, nehovorí sa. V listoch pápežských, písaných vo veciach slovanského apoštolovania tu Svätoplukovi, tu samému Metodovi, je reč na pr. o vysvätení Vichinga za biskupa do Nitry, ale sídlo jeho arcibiskupstva sa nespomína; Svätopluk je dux de Maravna, i rex Sclavorum, ale kde reziduje, z listov pápežských neznať. Ani niet vôbec v nijakých starších písomných pamiatkach, dosiaľ známych zmienky o sídle Veľkej Moravy, ani o arcibiskupovom sídle Metodovom.“^[323]

Šafárikovi (1837) sídlo toto zdalo sa by na Morave na mieste terajšieho Uhorského Hradišťa a pozdejšie túto mienku moravský krajinský archivár V. Brandl² v svojom spore s B. Dudíkom³ s takým úspechom bránil, že roku 1863 i tisícročná pamiatka príchodu slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda svätila sa tu, na Velehrade pri Uh. Hradišti. Ale keď potom nasledovali archeologické výskumy, spor o Velehrade čiže sídle Rastislavovej a Svätoplukovej Moravy sa obnovil. Roku 1902 v Kroměříži zjavil sa spis Děvín a Velehrad, v ktorom pôvodca I. L. Červinka⁴ na základe dôkladných archeologických výskumov upozornil, že niet vecného podkladu stotožňovať sídlo Veľkej Moravy s miestom dnešného Uhorského Hradišťa, Starého Mesta a Velehradu; sídelný hrad Rastislava a Svätopluka treba hľadať mimo terajšej Moravy, lebo veľké udalosti 9. storočia odohrávali sa iste medzi Tatrami a Dunajom, i v Panonii, na pôde dnešného Uhorska.

Vývody Červinkove o desať rokov znamenite boli podopreté spisom dr. Jozefa Zavadila:⁵ Velehrady Děvín a Nitra, vydaným tiež po takej vážnej príprave, akú sme videli u Červinku. Zavadil opísal staré hradby Devína, a vyšlo, že to bola na podiv veľká pevnosť. Čo Červinka márne hľadal na mieste dnešného Uhorského Hradišťa, Starého Mesta a Velehradu, to všetko vo veľkom nachodí sa na Devíne.

Teraz, zaujatosťou Zavadila a Červinku, vznikol i výbor pre archeologické preskúmanie Devína. V svojom novom výklade, priloženom k stanovám Výboru, Červinka hovoril, že keby si historici, určujúci hranice Veľkej Moravy a jej hlavné mesto, aspoň zbežne boli prezreli Velehrad, Device nad Dyjou a Devín nad stokom Moravy s Dunajom, Nitru so Zoborom, boli by sa vyhli mnohej mýlke. „Devín a Nitra boli najsilnejšie hrady, iste hlavné a sídelné mestá… Frankovia, ktorí toľko námahy vynaložili a toľko vojen viedli na zdolanie veľko-moravských kniežat, vždy ich obliehali na Devíne, nikdy nie na Velehrade, ktorého vôbec neznali.“ (Str. 10). Najnovšie zas v Osvěte (1915, zošity 4 — 6) pod nápisom O poloze velkomoravkého hradu Velehradu Červinka ešte reviduje otázku. Zápisu o Velehrade — hovorí tu — ako hlavnom hrade veľkomoravskom, zo súčasnej doby vôbec nieto; Velehrad menuje sa po prvý raz roku 1131 v listine, kde biskup Zdik⁶ vypočituje olomúcke majetky, a to jeden Velehrad (Veligrad) ako dedina, náležajúca ku spytinovskému kostolu, druhý ku brnenskému. Za Velehrad, ako sídlo Veľkej Moravy, sú len pozdné zápisy a tiež veľmi pozdná tradícia. „Proti výslovnému znění pramenů — prepisujem pôvodný text Červinkovho dôvodenia — klade se jižní hranice říše Moravské jenom k Dyji, ač v nich naopak vždy se jenom o Dunaji mluví: vojska německá shromažďují se na pravém břehu Dunaje, na Dunaji čekávají lodi, jimiž se vojska přeplavovala… Kdyby byl Svatopluk sídlel na Velehradě, jak by byl mohl r. 872 vypraviti tajně své vojsko nepřátelským územím už od Dyje proti pomocným sborům bavorským, zůstaveným pri Dunaji na ochranu lodí Karlomannových? Kraj tento byl zalidněn tehdy slovanským obyvatelstvem, jak svědčí tamní nomenklatura… Říše velkomoravská byla především říší národa slovenského, o tom nemůže býti sporu: na Nitravě jedno knížetství, na řece Moravě druhé…“

I. L. Červinka nanovo a nanovo upozorňuje, že na Devíne sú podnes pozostatky obrovského staro-slovanského hradiska. O Velehrade niet písomnej správy ešte ani z 11. a 12. storočia; v zakladacej listine boleslavskej z 12. storočia menovaný je celý rad moravských hradov, ale Velehradu medzi nimi nieto. I vek kláštora a chrámu na Velehrade, ako svedčia systematické výkopy, je preceňovaný. V okolí Velehradu Červinka berie radom všetky miesta, ktorým od sporu Brandla s Dudíkom bol pripisovaný historický význam, a vývody svoje zahrňuje takto:

„Ak teda nestranne povážime všetky faktá, musíme uznať, že pre existenciu Velehradu, ako hlavného hradu veľko-moravskej ríše, opravdu niet ani správ písomných, ani dôvodu topograficko-archeologického — ničoho teda okrem tradície dosť pozdnej, ktorá nie je ani len domáceho pôvodu, vcelku teda je len púhe meno — Velehrad!

„Súčasnými zápismi zistené veľko-moravské hrady známe len dva: Nitravu a Dovinu-Devín (okrem panónskeho Mosaburgu-Blatengradu), hoci podľa správ súvekého geografa bavorského Moravania medzi Slovanmi na sever od Dunaja mali vcelku 11 hradov (Marharii habent civitates XI), ak nie až 30 (Merehanos ipsi habent civitates XXX), čo by sa mohlo vykladať, že Moravania majú 11 hradov na území od Dunaja na dnešnej Morave, a na rozľahlejšom Slovensku 30 hradov ďalších.

O tom, že Nitrava je totožná s Nitrou na rieke rovného mena na Slovensku, nikto ešte nepochyboval.^[324] Dovinu-Devín fuldskych letopisov nemožno hľadať inde, ako na stoku Moravy s Dunajom, kde meno jeho v maďarčine zachovalo sa podnes a kde tiež zistené je v poslednom čase znamenité hradisko staro-slovanské so silnými kultúrnymi vrstvami.^[325] O tomto hrade Devíne sú v letopisoch štyri zápisy, z rokov 855, 864, 869 a 871. Ale že z našich dejepiscov nikto neznal devínskeho hradiska z vlastného názoru a okrem toho sú stále zvádzaní tradíciou k Velehradu, vzťahujú niektorí zápis z roku 869 o onej nevýslovnej pevnosti Rastislavovej, ktorá líšila sa od všetkých, i najstarších^[326] k tomuto tradicionálnemu Velehradu, lebo vraj ťažko považovať tradíciu takú za zcela vymyslenú.

A keby sa tento zápis fuldského analistu z roku 869 ani nevzťahoval opravdu na hrad Devín, ale na iný hrad, hlbšie v krajine a na samý Velehrad, jednako museli by sa nájsť nejaké stopy takej hroznej pevnosti, nepodobnej ani jednej, ani z najstarších. Hrozný hrad, ktorého Nemci (Frankovia) neopovážili sa ani dobýjať, bol iste na spôsob staro-slovanských hradíšť zriadený, ale bol takej rozlohy alebo pevnosti, ktorá Frankom bola na podiv a novinou nikde inde nevídanou.

„Výhovorka, že by pri Velehrade bola všetko odplavila (všetky stopy takého hradu) rieka Morava, nemá podstaty; po prvé jednotné hlboké riečište od tej doby sa sotva zmenilo valnejšie; okrem toho hradišťu v blatách a ramenách rieky v nevalnej rozlohe by sa Frankovia sotva boli počudovali; takých hradov v močiaroch znali oni bez počtu zo zemí srbských.

Vzhľadom na to, že známe hrady veľko-moravské, Nitrava a Dovina, ako i súčasné české, Libušin, Levý Hradec, Vyšehrad, a pozdejšie známe, ale pravdepodobne z tej doby pochodiace moravské hrady. Olomúc, Brnegrad a iné, zakladané boli na viac-menej neprístupných skalných vrchoch, a potom že všetky hradiská v blatách rieky Moravy sú rozhodne mladšie, predpokladať treba, že i tento tradicionálny Velehrad iste bol alebo neobyčajnej rozlohy a opevnený mohutnými hradbami, alebo založený na skalnatom vrchu, neľahko prístupnom, aby zodpovedal líčenému dojmu mohutnosti a hrôzy.

„Hľadať a zistiť stopy tohoto Velehradu v blízskom okolí budiž úlohou tým, ktorí sa nemôžu rozlúčiť s touto tradicionálnou slávnou rezidenciou a metropolou. Ak sa po našej vlasti zachovali stá hradísk, hradov, hrádkov a pevnostiek drevených a hlinenými násypmi ohradených, ak ich stopy nájdeme i pod pluhom oráčovým, bolo by neuveriteľné a nepochopiteľné, že by taká ohromná pevnosť, ktorej sa Nemci tak zľakli ako nevídanej, bola zmizla celkom bez stopy!“

(1915)

Poznámky a komentáre

1. Anastazius — bibliotekár kláštora v Ríme. Od roku 847 kardinál. Benedikt III. mu kardinálsku hodnosť odobral. Prekladateľ z gréčtiny do latinčiny. Zomrel r. 879.

2. Vincent Brandl (1834 — 1901) — zemský moravský archivár

3. Beda Dudík (1815 — 1890) — moravský historiograf, pedagóg na brnenskom lýceu. Vymohol od Švédov vrátenie 51 českých rukopisov.

4. Inocenc Ladislav Červinka (1869 — 1952) — vedúci pravekého oddelenia Moravského múzea, konzervátor. Zaoberal sa pravekom Moravy.

5. Josef Zavadil (1855 — 1936) — český právnik a archeológ. Zaoberal sa dejinami Veľkej Moravy. R. 1925 objavil na Devíne slovansko-avarské pohrebisko.

6. Jindřich Zdík (1080 — 1150) — biskup olomoucký