Dielo 6. História

^[40]

V Slovenských ľudových besedách (2, 1906, číslo 5 — 6), teraz rozposlaných je článok: Mešec Štefana kráľa. V ňom píše sa: „Mešec sv. Štefana dokazuje nám svojím staro-slovenským nápisom, že sa sv. Štefan¹ modlil slovensky po východnom staroslovenskom obrade, a keď sa kráľ slovensky modlieval a v chrámoch sa slovensky služba vybavovala, nuž je to vari dosť mocný historický dôkaz pre právo slovenského jazyka…“ V článku ďalej hovorí sa, že polovica „mešca“ ešte je staršia a pochodí azda až zo Svätoplukových čias.

Len nedávno, v knižke Pamätník Karola Kuzmányho, v poznamenaní, týkajúcom sa Kuzmányho básne Svatboj, na s. 87. a 88. ja dal som vytlačiť: „Z Hollého životopisu Cyrila a Metoda Kuzmány cituje staroslovanský nápis na starobylej výšivke, pokladanej za mešec kráľa sv. Štefana. Dnes, podľa charakterných známok litier, už vie sa, že nápis ten nemohol byť vyšívaný dávnejšie, ako z XIII-ho, možno zo XIV. storočia: za mešec sv. Štefana pokladaná staro-slovanská pamiatka je akiste ozdoba z palice pravoslávneho biskupa (sulok). Ale za času Hollého i Kuzmányho inak hľadelo sa na túto starobylú vec. Toto všetko konštatovalo sa o nej len za našich dní. „Zvinil by som teda, keby som prepustil článok „Besied“ bez slova. Povinný som povedať vysvetlenie.

V svojom orgáne, Archiv für slavische Philologie (11, s. 311), profesor Jagič² roku 1888 vydal toto:

„Slovanský nápis na údajnom mešci sv. Štefana. V „Mittheilungen der k. k. Central-Commission zur Erforschung und Erhaltung der Kunst- und histor. Denkmäler. IX. Jahrg. Neue Folge. Wien 1883“ ku článku dr. K. Linda „Z pokladu Kapucínskeho kláštora vo Viedni“ (str. 111 — 114) priložené sú dve tabuly, ktoré vo fotografickej reprodukcii znázorňujú údajný mešec sv. Štefana. Na II. tabule v štyroch rohoch a v prostriedku byzantínskeho kríža celkom jasne možno čítať nasledujúci nápis: Budi Gospodi milost Tvoje na nas nyne i v vieki.^[41] Relikvie, podobajúcej sa mešcu, vo dvoch riadkoch je pripísané: Bože uščedri ny i blagoslovi ny i prosvieti lice svoje na ny i pomiluj ny. Charakteristické črty písma hovoria rozhodne za to, že nápis bol zhotovený až v XIII. storočí a nie skôr. Povesť, že mešec prináležal sv. Štefanovi, už týmto ukáže sa nám len ako pobožná viera. Pre väčšiu istotu okrem toho však ešte obrátil som sa k svojim priateľom v Petrohrade (prof. V. I. Pomialovskému,³ grófovi I. I. Tolstému⁴ a prof. N. P. Kondakovu⁵) a poprosil som ich, aby, podľa publikácie v Mittheilungenoch, preskúmali relikviu o stránky dejín umenia a spolu povedali mi svoju mienku o tom, aký cieľ mal vlastne údajný mešec.

„Prof. Pomialovskij láskave uvedomil ma o výsledku ich spoločného preskúmania relikvie. A síce: a/ takzvaný mešec nie je nič iné, ako v pravoslávnej cirkvi ešte i dnes obvyklé odenie biskupskej palice na jej hornom konci, čo u Rusov nazýva sa sulok. Toto odenie, ktoré pri upotrebovaní biskupskej palice visí ponad ruku biskupa na ňu sa opierajúceho a zakrýva ju, má ešte i dnes formu mešca. b/ Zobrazenia na zadnej strane majú celkom charakter XIII-ho, ak nie XIV. storočia. Vidno to z formy kríža, v ktorom Kristus sedí, zo širokej formy cherubíma, ktorá v staršej dobe by bývala podlhovatejšia, z dichtychonov v rukách anjelov nesených.

„Nasledovne ako forma slovanského písma, tak i momenty z dejín umenia určujú, že relikvia je z XIII — XIV. storočia. Nápis je rusko-slovenský (russich-slovenisch), z čoho môže sa zatvárať, že predmet pôvodne bol určený pre niektorú pravoslávnu cirkev Uhorska alebo Haliče.“

Tak Jagič. A od tohto dňa slovanská táto pamiatka nie je viac považovaná za mešec sv. Štefana. Tým, že „mešec“ prestal byť mešcom sv. Štefana, historickosť Slovákov neutrpela ujmy. Má ona dosť dôkazov inakších a s rozvojom historických a jazykozpytných študií ešte ich pribudne.

(1907)

Poznámky a komentáre

1. Štefan I., (967 — 1038) — uhorský panovník v rokoch 1000 — 1038, zakladateľ uhorského štátu. Upevnil a rozšíril kresťanstvo medzi Maďarmi.

2. Vatroslav Jagič (1838 — 1923) — chorvátsky jazykovedec a literárny historik, znalec slovanských jazykov.

3. Ivan Vasilievič Pomialovskij (1845 — ?) — ruský filológ a archeológ. Profesor rímskej literatúry na petrohradskej univerzite.

4. Ivan Ivanovič Tolstoj (1858 — ?) — ruský archeológ, podpredseda petrohradskej akadémie umenia.

5. Nikodim Pavlovič Kondakov (1846 — 1925) — ruský archeológ, na moskovskej univerzite prednášal teóriu a dejiny krásnych umení.