Dielo 6. História

^[327]

Keď zbieral materiál pre historický schematizmus svojej diecézy (Schematismus historicus diocesis Neosoliensis pro anno saeculari 1876), biskup Ipolyi¹ dal popísať po chrámoch všetky starožitnosti, a ak ukázalo sa niečo vo dvoch exemplároch a bolo povahyhodné, nuž kázal si ho poslať do Sv. Kríža. I vyšla z toho vzácna zbierka. Roku 1886 vymenovaný na bohaté biskupstvo veľko-varadínske, Ipolyi odniesol do svojho nového sídla i tieto starožitnosti banskobystrickej diecézy. Vo Veľkom Varadíne nežil dlho († 2. decembra 1886) a zbierka jeho, donesená zo Sv. Kríža, dostala sa bihárskemu múzeu.²

Toto od slova do slova odpisujeme z takého prameňa, ako je úradný časopis Muzeumi és könyvtári Értesitö (III, str. 81)! Tam to dobrodušne rozpráva Kornel Divald,³ ktorý z poverenia hlavného dozorstva krajinských knižníc a múzeí v rokoch 1907 — 1909 po horno-uhorských stoliciach popisoval starožitnosti. (Viď Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti 1909, str. 49.)

Z Divaldových slov hodno zaznačiť i toto:

„Ipolyiho zbierka je i dnes najzaujímavejšia a najpočetnejšia časť veľko-varadínskeho múzea. Jej starožitnosti pochodiace z bansko-bystrickej diecézy, sú zväčša obrazy a sochy z gotických postranných oltárov, výšivky, kalichy a iný chrámový výstroj. Podobné predmety Ipolyi kupoval i v cudzozemsku, ale zbierka jeho nekatalogizovaná sa dostala do varadínskeho múzea, preto cudzozemské pamiatky zmiešali sa s umeleckými predmetmi uhorského pôvodu; jednako starožitnosti z bansko-bystrickej diecézy pochodiace nebolo by ťažko určiť, keby sa porovnali s analognými predmetmi, podnes v peknom počte zachovanými na patričných miestach. Tak o jednej z najstarších sošiek Ipolyiho zbierky, predstavujúcej Madonu v ľavej ruke s hruškou, v ľavej ručičke Ježiška, ktorého na pravej drží, s granátovým jabĺčkom, už i teraz s celou istotou môže sa ustáliť, že je z niektorého chrámu Zvolenskej stolice. Jej na vlas podobnú má chrám v Tajove, v susedstve Banskej Bystrice; sošku túto, ktorá je zo XIV. storočia, oblečenú za bábu podnes nosia pri procesiach, nevediac o jej starobylosti a umeleckej hodnote.“

Prejímame z Divaldovho opisu do orgánu Muzeálnej slovenskej spoločnosti, aby sa lepšie zachovalo jeho svedectvo o tom, ako sa dostali starožitnosti bansko-bystrickej diecézy do bohatej biskupskej rezidencie veľko-varadínskej a odtiaľ do biharského múzea.

(1911)

Poznámky a komentáre

1. Arnold Ipolyi-Stummer (1823 — 1886) — banskobystrický biskup, historik výtvarného umenia, člen Uhorskej akadémie vied

2. Bihárske múzeum vo Veľkom Varadíne — teraz Oradea v Rumunsku

3. Kornéll Divald (1827 — 1931) — maďarský muzeológ