Proti prúdu
Autor: Dlhomír Poľský
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Katarína Maljarová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Vstávaj, Slovač, môj ty národ,
havranov ti kráče krárot,[1]
napni svalov nádheru!
Synovia, hľa, luciáša,
vrahov našich velikáša,
statky tvoje poberú.
Hej, slobôdka, slobodienka,
už ti zvonček žiaľu blenká
už ti povraz chystajú!
Neslobodno dýchať voľno,
nebo vzývať? len tak bôľno,
nie jak prsá žiadajú.
Neslobodno zostať v práve,
starej slúžiť Božstva sláve,
cestou kráčať svedomia.
Neslobodno sväté Písmo,
zákon Boží držať prísno —
trestnice nás dolomia.
Vyše tisíc liet živí sme,
závodíme v patriotizme,
verní mociam, kráľovi.
A to je včuľ činov pláca?
Šľachetnosť sŕdc že skrváca,
nábožnosť ras trie, loví?
My veríme v svojho Krista,
čo On hláše, pravda čistá,
tvrdá, pevná — žuly svet
Mameluctvo drzej vlády
viklá chrámov kolonnády,
doptá krásny mravu kvet.
My sme v sväzku s rímskym otcom
s okršleku skvelým vodcom,
vážime si rtov jeho.
Spustlé sberby vše ho piznú,[2]
rady by mu smrti bliznu,
sácajú nás od neho.
My si ctíme cirkev-matku,
bojovníčku detvy sladkú,
liek i zdravie, sily tok!
Zanovití pohlavári
bijú ľúbu nám do tvári,
kalia zdroj i pôžitok.
Drahý poklad naša viera,
millionom z nej med vyviera,
životvorný krm duší,
Stíhavý však rôt nepriateľ
panenský jej trhá fátel,
techy studňu tantuší.
My bránime kruh sviatosti,
čarodejný prúd milosti,
dedictvo to, hej, naše.
Davy ľudstva po ňom práhnu,
povznes cítia, rozkoš drahnú
obce, chatky, salaše.
Chudoba sme s biedy bydly,
núdza nás tne, psota mydlí,
len sa krížom tíšime.
A keď nám i tento vezmú,
nadraguľu hodia besnú,
v čomže sa už tešíme?
Úbohý my útrap národ,
žiale, vzdychy z kútov chmárot
oltárom len nesieme.
A keď zbožnú svätýň ríšu
zhubné vrstvy nám vykníšu,
zakopú nás do zeme.
My si ríše vziať nedáme,
hoc i zvoľník dnu sa vláme
a rozdrúzga kosti nám,
Hoc i všetci krutí dráčia
v trupoch našich nohy vláčia —
nezakážu rodinám.
Bratia, sestry sme my Krista,
jeho v nás krv prúdi čistá,
jeho cirkev naša mať!
Za tú cirkev, za jej slávu
hlavy hydry v lúžach plávu,
s Kristom chceme bojovať!
Dl. 14. X. 1894
O autorovi
Dlhomír Poľský
príslušník tzv. básnickej medzigenerácie, autor lyrických básní s ľúbostnou, prírodnou a náboženskou tématikou
