Proti prúdu

         Hej, počkajte, pánici,
         prefíkaní hriešnici!
Zvrtne sa ver kolečko, prijde na psa mráz
drzé vaše machliarstvo ukončí sa v raz.

         Svitnú, svitnú voľby nám,
         nesvedie nás klam ni mam.
Čo sa všetci na hlavu postavíte hneď,
s opovrhom kopneme obdar, ako smeť.

         Trpeli sme, trpeli
         ťažké jarmá, drúh, strely.
Zaveje však prápor náš, zavznie prísny súd,
liberálcov porazí utlačený ľud.

         Znášali sme, znášali
         krivdy, dráčstva návaly.

Zrachotí však hriechu trest, udrie pomsty deň,
obšivkárov zmrvíme, jako bútly peň…

         Svitnú, svitnú voľby nám,
         zúboženým planinám.
Bude honba na duše, kortešovský lov,
pochytíme valašky, vycápeme psov.

         Všuchne hladoš, dobrý vták,
         prehovorí tak i tak…
Zbožných Boha vojakov nezakúpi nik,
ani úsmev, ani groš, ani hrozby krik.

         Vkročí švihák, hrdý hosť,
         vysotíme čerta kosť!
Pánsky fígeľ, pánsky sľub nemá ceny už,
pánsky podvod prekľaje čestný, vážny muž.

         Verili, sme, verili,
         rvali ste nás, trápili.
Môžete sa včuľ prisahať, slovo vaše slím,^[11]
statočnejší, než váš vzduch, našej chyže dym…

         Svitnú, svitnú voľby nám,
         biednym vrchom, dolinám.
Bude sladko hrkútať brklý pýchy blud,
vráta mu však ukáže zhanobený ľud.

         Vozrie rychtár, slúžnovec,
         ruku stiskne, milá vec.
Notár, pisár, sirotský, hoc prv rohatí,
objímu nás, poľúbia, s nami ty a ty.

         Zavíta húf mamľasov,
         začnú hromžiť na kňazov.
Arak, šmurné všeplety, ber sa, čvarga, ber!
Čo je tlum bez duchovných? nerozumná zver.

         Slyšať bude hladkú reč —
         Marš, úradné vyžly, preč!
Podlízavých krkavcov, potrimisiek shon
za prašinu drapneme, vyrútime von…

         Svitnú, svitnú voľby nám,
         verným grúňom, kotlinám.
Zkrsne zhuba, šiale, lož, násilie i hnev,
no nemôž’ byť oslom viac katolícky lev.

         Huňky naše, chalupy
         najdú sebe obľuby.
Žienku, deti, vlasy, dlaň, všetko šumné máš,
nech len vládny odkundes hlas uchváti náš.

         Bude vábiť pálené,
         pivo, víno skalené.
No judášov oldomáš vylogá si ten,
čo si pravdu zapredá, čerta hladí len.

         Dajú virštle, capinu,
         kočí guľáš, koninu.
Plesnivej, ach, bryndze brud, hurku, vekľu, syr,
luciáš nech rumigá, prežrie sitna vír…

         Svitnú, svitnú voľby nám,
         čulým mestám, dedinám.
Nezhlúpi nás krčiem smrad, peniaze, čara, šud,
priateľa si vyvolí obolstený ľud.

         Nestydavca nechceme,
         by nám blúznil na sneme.
Čo by kus hneď zlata dal, ako celý svet,
ablegát náš charakter, ani ruže kvet.

         Šiflikára nechceme,
         Krista čo bil na sneme.
A hoc aj by dukátmi platil oplan, žid,
s vierohájnym poslancom spolu chceme žiť.

         Neznaboha nechceme,
         sviatosť prznil na sneme.
A hoc jedy pekelných moc vylieva dvier,
stránky našej zástupcu neprekazí ver.

         Svitnú, svitnú voľby nám,
         svedomitým rodinám.
Obráti sa kolečko, prijde na psa mráz,
krutých lotrov šafárstvo ukončí sa raz.

Dl. 22. III. 1895