ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V hrob zanikol krívd kmeť, zaklopal juný rok.
Zavznie azda milší, sladší Boha výrok?
Skrotne kedy nátlak, shŕknu putá biedy,
v ktorých Slovač škrtia prostopašné triedy?

Namanie sa rabstvu pomoc shora prajná?
Rozdrúzgame lotrov, dravé zkazy hajná?
Či nám prijde zúpeť kalichu pri horkom,
krušné bôle vrieskať dúbravám, pahorkom?

Zbĺkne kedy krásnej slobodienky zára,
zrachotí na zhubcocv strela pomsty, kára?
Šantovná či úfnosť, pestrá nadej darmo?
I budúcim prijde odveké vliecť jarmo?

Vymaníme voľnosť, skvelej pravdy slávu?
povznesieme prápor svätým citom, právu?
Plienivé či planstvo česti nepodľahne?
I ďalej nás nútia v kaluž brodiť bahne?

Odkľajeme kliatbu s vied, umenia chrámu,
kolonnády trámy zanovití lámu?
Vymôžeme statky, drahý poklad zpiatky?
Usmeje sa rozkoš, veselosti sviatky?

Či aj ďalej trpkosť údelom a nárek?
V súžbe vädnúť panna, v reťazách schnúť má rek?
Zhynúť musia matky, statní rodu obri?
Nesmie čakať kriesby ľud šľachetný, dobrý?

Z poníženia šurdu voláme ku hviezdam:
Milosrdný Otče, žehnaj našim hniezdam:
Dožič vĺn milosti, premeň osud ťažký!
S láskavosťou odstráň blaženstva prekážky!

Dl. 2. I. 1897