ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Von, chlebári, z dielne Pána,
čo len chlúbam žijete,
a posvätných práv za stánia,
krížom slamy nehnete!
Som si míval, vraj ste obri,
bojovníci ľud za dobrý,
a vidím vás bez činov,
núdznych sirôt otčimov.

Čož tie vzdychy, liché vresky?
prácu žiada zbŕkly ras!
Kto poráža hromov tresky,
hrdinský to náš kyras!
Vy nechutní k biednym láskou,
zástoj hráte cudzopáskov;
náporov pri úsvite,
neteční, ruch sliedite.

Hrubé máte v očiach beľmá,
bezcitnosť či vás morí?
Nebolí zlosť vás pekelná,
oltárov že svet horí?
Neslyšíte: davy besné
jaké Bálu drhnú piesne,
a svedomia úbohým
tlakom šliapu surovým?

Preniká, hej, zrak môj ostrý
cez mizernú vám dušu!
Chápem, chápem, zradné kostry,
tú nehybnú vám kušu.
Cítim, kricné tlamy, hlúpe,
ký podvodný zmok tam húpe
Lož, vrtošnosť, hanoba,
liknavosti choroba.

Sto striel, hnilci, vám do ľadvia,
zbožnosti do zásady?
Ajhľa, stádo zničiť hľadia,
nevzrušia vás nápady?
Azda milou podlosť bašov,
čo im klamstvo bujnou pašou?
keď ovečky shliadate
súžiť, dláviť, hľa, v blate.

Korbáč na vás hnevu Krista,
farizejci nedbalí,
čo za burian, sochu zista
chváľ tržíte návaly!
Včuľ prosí čas hŕbu skutkov,
kyjom čistiť hrudných dudkov!
A nie kŕmiť lenivosť,
kým nás prchký mláti hosť.

Čož’ ufáte: márnosť zemskú
za ten rozkol, trenice?
Čož’ ňucháte: reťaz blesku,
lilové či čapice?
Či o nespln snenia vášho
strachuje sa myseľ vážno?
Rozbroj, tŕžka, tartasy —
to vám, ľudu, nespasí.

Na bok odpor, bludní bratia,
sem tie sily spočinu!
Nech sa bandy v priepasť ztratia,
kolomuty zahynú!
Kto nás víta, pomoc dáva,
nech je večná jemu sláva!
Proti nám kto zaťatý,
ať je otrok prekliaty.

Dl. 2. XI. 1894