SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Farizej


Čo sa chvasceš, tuhý že si kresťan,
keď sa koríš uličníkov lestiam?
      Keď sa tloskáš s nepriateľmi,
      držíš krst za smazateľný?
      Talmudu keď riadky hmlisté
      a duch Kristov ti to isté?
Preč zo svätýň otcov, nechaj vzácne miesta,
ku synagóg múrom vedie tvoja cesta!

Čo sa chlúbiš, ctiteľ že si kríža,
nemky keď náboženstvu blížia?
      Keď sa rúhaš pravde príliš,
      ateizmu dvere šíriš?
      Keď mizerným anciášom
      k vôli stávaš sa judášom?
Odstúp, odroň čierny, nešpiň v naše krúhy,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
líž zednárstvu čižmi jazyčiskom túhy!

Čo sa staviaš, cirkvi že si údom,
keď vždy kalným zlosti pluješ prúdom?
      Sviatostný keď stav manželstva
      biedny za groš tlieš z babelstva?
      Keď Siona kňažstvo kmášeš
      a pohanstva chúťky pášeš?
Von z ovčinca Pána, pre verných ten jesto!
V Luciferov kráži hľadaj svoje miesto!

Čože vreštíš, z krvi si nám, známy?
Vieme prietvar, hnusný predaj, krámy!
      Nám je drahý zákon Krista,
      tebe blahom hmoty lista.
      My bránime dušu dúže,
      teba zlato, striebro kúše.
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nehodný stvor, prac sa, stúpaj v priepasť istú!
Ty velebíš peklo, my slúžime Kristu!

Dl. 7. V. 1896