ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Žrď moja je zahlobená v zemskej pôde,
trikolor môj hrá sa, hrá sa s vetrami.
Z blesku výšin hrdinská mi sila dôjde,
všemožný Pán pôvab, krásu dáva mi.
V diale hľadím, v svet sa dívam,
na tlkot sŕdc stále vplývam.
Nežne kričím na chalúpky, prosté bydlá:
Poďte, stvory, pod materské moje krýdla!

Sem sa, vrstvy rozladené, sem sa rýchlo,
za vás žijem, úprimne vás rada mám!
Potúžte sa, čo vám schádza, čo vás pichlo?
ja uľavím, ja poľahčím sama vám.
Sem sa, vrúcni vy rodáci,
obecajte zápas práci!
čo za pravdu na bojišti, na trnistom,
proti dravým smele bije antikristom.

Sem sa, tlumy, utrápené z nenávisti,
praté bičmi zarputného tyrana!
Čistý vozduch sladkú voľnosť vám poistí,
v tôni mojej bôľna scelie vám rana.
Sem sa, drahé davy, driečne,
s vami zlámem roty priečne!
Hradby srúcam, putá zničím, škrt žalárov
v temné hory vženiem plemä psích tatárov.

Sem sa, kŕdle, hanobené od pohanstva,
čo aj Boha, aj svedomie tne, borí!
Meč môj i drúk čierne zmrví pekiel pánstva,
úskočného hriechu draka pokorí.
Sem sa, činnej viery cestou,
s vami zdepcem falší zvestov!
Z luciferských pohuľaniek spravím drámu,
vydobyjem praveký skvost cirkvi chrámu.

Sem sa, bystro, zúbožené, psotné triedy,
čo s dňa na deň horké slzy máte len!
Ja sfúknem s vás posupný tieň žiaľnej biedy,
vyšpľúcham čias, čo píjate, príkry blen.
Sem sa, sem za česti slávu,
hláste sa ku predkov právu!
Úzkosti nech, mizerie kahan zhasne,
blahobytu nech vám svieti slnko jasné.

Sem sa, náhle, dolinôčky, šíre grúne,
v zvykoch, statkoch utláčané zástupy!
Duch váš v ctnosti, zmužilosti spevnie, stuhne,
keď vás pre mňa planých megov hnev tupí.
Sem od bŕklych šašov, jašov,
čo vás jedu krmia pašou!
Zbraň do rúk za slobodienku, zákon Krista,
skôr či neskôr, zvíťazí však pravda zista!

Hore srdcia! žriedlom krstu smyté húfy,
poslúchajte romoniaci neba hlas!
Rozstavte sa šíkom vôkol, výhier úfy,
Boh, statočnosť, vlasti dobro žiada vás!
Pri mne zbožnosť, mravu kryštál,
mimo: šmanty, chudá dríšťal!
So mnou rozkvet, povznesenie sa vymôže —
bez mňa — óh, jaj! podusia vás tmárov lóže.

Dl. 6. V. 1896