ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hojže Bože, Bože večný,
vzhliadni na nás úbohých!
srdcia ktorých zvoľník mečmi
v hnevoch seká surových.
Vystri nad nás ruku svoju,
nad sirôtky hnetené!
Ozbroj silou duše k boju,
v tupých bôľoch zmorené.

Trápne ťarchy, trpké žiale
nechala nám biedna mať.
V tvrdých prácach, núdzach stále
nútení sme hrdlovať.
V súži, krivdách žriedlo viery
jediná je slasť naša;
a padúsi z čiernej sféry
žlč lejú do salaša.

Hojže Bože milostivý,
sotri horké slzy nám!
Chráň otroctva vŕšky, nivy,
udeľ vzpruhy rodinám.
Lucifer, hľa, temlov chystá,
do priepasti nás ženie;
divo trýzni, tlčie Krista:
zákon, morál, učenie.

V bahno sáču predkov práva,
putá kujú svedomiu;
klesnúc klesne kríža sláva,
už-už prežrie parom ju.
Smutno víria vzdychy naše,
stonú stráne, dúbravy;
tie pahorky, bujné paše
zničia vlci pažraví.

Hojže Bože dobrý, silný,
pohni blesky, víchrice!
Prilni ku nám verným, prilni,
ratuj ovčiat vinice.
Stroskoc pýchu lotrov lestných,
ukáž strely, moc neba!
Nech sa skveje prápor čestných:
oltár, sviatosť, veleba!

Dl. 1. XI. 1894