ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Rozzevte brány sychravých žalárov,
hotujte rabstvu povrazy, putá!
Natrepte blenu, žlči do pohárov,
óh, križujte nás, krutomoc ľutá!
Vo chládku svätýň zmužne prisaháme:
my nebies práva zhumpľovať nedáme!

My hroznejšie už prežili sme búrky,
ponad nás divšie duly víchrice.
I včuľ s besnými držíme boj Turky,
i včuľ strpíme hlad, smäd, temnice.
Znesieme všetko, nech sa, čo chce, chystá
no zákon večný neumlkne Krista!

Nás korbáč tlieskal zaslepenca Júdy,
za tristo liet rval rímsky krvožrút!
Nás nesronily ukrutné však súdy,
úst nám nezamkol desný besu prúd.
I váš, tyranov, márny zákaz jesto:
hlas hlučný pravdy každé prejde miesto!

Blud, hnev drvil nás východných cisárov,
sťa štence trýznil zlostný Albion.
Paríža rozvrat s čiernou dupčil márou,
železný Bismarck trepal, ťal Sion.
No mohli zhubci verných lúpiť, kmásať —
hrdinské hrdlá neprestaly hlásať!

Aj vy, zločinci, mučte cirkev, režte,
pohádžte kňazstvo do tmy, reťazí!
Náš bič nezvládze babylonskej Pešte,
svedomia vôle nikda nezkazí!
Čím ostrejšie nás lotri prznia, lámu,
tým väčšmi známe krásy brániť chrámu!

Dl. 28. VI. 1886