ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prešlosti na rozhraní, budúcnosti cniem ja.
Tisíc, tisíc myšlienok v modzgu môjho háve.
Okeánom časov duch minulosti pláve —
minulosť, ah, nerestná: trosky, vraky zriem ja!
Keď si teba pretriasam, čierny, ťažký smútok
oblieha mi každunký záhyb srdca, kútok.

Minulosť, ah, trúchlivá…! Všetko v chmúrnej tôni!
Pošliapané poľany, spustlé nivy vtáka.
Ranenou nad pravdou si krkavcov roj kráka,
v zametovej židlici Lucifer si tróni…
Vyplienená vľúdnota, rozsiata zášť, závisť,
šľachetné čo, sväté je, všetko na zmar má vyjsť.

Minulosť, ah, žialivá…! Udusená voľnosť
slabým, čestným občanom, no tyranstvu kvitne.
Judášovcom deň po deň nová rozkoš kvitne,
spravodlivé plemená kvári, tepe bôľnosť.
Znešvárené zákony, utlumené práva —
zatmelo sa slniečko, v mohylách spí sláva.

Minulosť, ah, zármutná…! Samé pôtky, výtky!
S uhlím brúsi žehavým úskočný Mefisto.
Rozoštvaní tigrovia lebku kmášu, listo,
baránkov by zuvíňal nemilý dav, bridký.
Pamiatky, ah, sužoby! Mučene, žaláre,
ručaje sĺz prehusté, zvonby, hrany, máre!

Minulosť, ej, hrozná si…! A budúcnosť? Tajná.
Nevidím jej, nepátram. Hmiel predomnou fátel.
Však ty riadiš všeťko sám, Otče tvorstva, Priateľ,
človečenstvu dožič, by pekná bola, prajná!
Zúrivosti ukrocuj, kúkoľ vycúď hriechu,
peleší zdrť chvojivo, neprávosti viechu!

Osvieť bludov jaskyne, milostí spusť dažde,
zapáľ obeť smierlivú, svornej oltár lásky!
Vezmi rody plášť pod svoj, utúž silou pásky!
vzájomné by, braterské plemä bolo každé;
by zahynul vzruch i vzmach, čo rúca, čo káca,
na pozdvih, na dobrobyt včeličiek šla práca.

Nadchni, Hospoď, nadchni nás, a požehnaj hojne
panovníka, vlády moc, apoštolát chrámov!
By sme tiahli vopred vždy cestou blaha priamou,
jasavé by bronely zore šťastia, strojné!
Med by, mlieko tieklo nám, bystrina sťa horská,
v podtatrianskej otčine starého Uhorska.

K. N. M. 30. XII. 1902