ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď si Slovák, buď i stále!
nie ledáka lichá lútka,
drsný zmok čo, planstva šiale
schytia, piaria kdes’ do kútka.

Muž buď verný Bohu, vlasti,
driečny vzrastom, smelý srdcom!
Nedaj práv si svätých krásti,
bojuj proti ducha škrtcom!

Keď si Slovák, buď i herský!
nie príživník renegátov!
Starý kaprál, novák rezký,
háj česť krvi s hrudou zhriatou!

Horli za kmeň, úbohý rod,
jemu zvoľník sídla pletie!
Bráň si bratov: rabov sirôt,
hnaných vetry, jak tá smeť je.

Keď si Slovák, vzor buď práve,
nestrachuj sa šeliem súdu!
Rek si proti prúdu pláve,
blbec skryť sa spiecha v búdu.

Váž prekrásnych zvukov reč si,
v nej ti ľúba pela matka;
vzdelávaj sa, jak sa svedčí,
pošliap špatnej liene škriatka.

Keď si Slovák, bedli strážno,
dbaj, dbaj: nadmier nezávisieť!
Star o dom sa, roľky snažno,
miluj prácu: odbor i sieť!

Vzmôž sa, spor si v svojom diele,
život bys’ mal jasný, snadný;
a pre svetlé dobra ciele
milodar dal zavše riadny.

Keď si Slovák, buď opravdu,
nie trpaslík, chvejná lútka,
zlý čo ďas tam, zjedný zjav tu
pleští, kopne v brloh kútka.

Muž buď stály v šťastí, v strasti,
statný svalmi, chrabrý srdcom!
Zápoľ za vzkvet, slávu vlasti,
proti spupným ducha škrtcom!

Dl. 18. XI. 1899