ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Chleba dajte, páni, jedla,
za tým kňúra tvár vybledlá,
nie diabolskej novoty!
Nešliapajte čestných doškov,^[12]
nevnášajte módnych bôžkov
pozlátkovej hlúpoty.

Vám je dobre, capi tlstí,
lnúť ku vlasti — kravy srsti
a odŕdať vymeno.
Nás, mizerných neborákov,
lží kojíte príkrou mlákou,
nám vešiate bremeno.

Chleba dajte, strovy, dolkov,
nie posmeškov z neba spolkov,
bohaprázdni škohloši!
Ukážte vraz ruku hojnú,
odstráňte bied rotu brojnú,
ubohých čo pustoší!

Vám je ľahko pestiť driapy,
keď sa ľudstvo na vás trápi,
vás kolíše samopaš.
Nám ston, slzy sú koláče,
nás, prosiacich, každý sáče:
ujdi, pudloš, sa opáš!

Chleba dajte, masti fúru,
nie výmyslov, iba štúru,
v nich kochá sa len parom.
Vy sa párte, jako kto chce,
oblapajte židúľ ovce,
nás nechajte pri starom.

Nezbíjajte predkov práva,
zkiaď blaženstva prúdi sláva,
šetrite cit nežný nám!
Nerúchajte zvykov prísnych,
mier i pokľud ssáme my z nich!
šianajte krb rodinám!

Chleba dajte, sily článkov,
spustite z tých tučných ránkov,
skoro vás už porazí!
Abo keď z výz, jalcov siete
sami všetko zloptať mniete:
nešvihajte povrazy!

Ponechajte Cirkvi kráže,
blaho vestí, spásu káže,
horlivosti svobodu!
Vy si žite chrt jak, potkan,
myš jak, čo priam šmykla pod kán^[13] —
pokoj chrámov obvodu!

Chleba dajte, soli, šúchov,
aj pre telce trochu kúchov,^[14]
nedogmárte v netrebe!
Veď Ježiša krása čistá
nezvolila antikrista
sviatosťmi vraj dať nebe.

Šarhovia vy, či nedáte,
škrtiaci nás v škripcov kláte…?
Udrie, udrie pomsty zvon!
Čo pretiahlé musí puknúť,
utlumený jed vyrúknuť,
škrepne vrahov besný shon!

D. 25. VII. 1895