ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kto necitný, nesvedomý,
statných nežné city lomí;
kto v lžiach, fígľoch, klame vzrastie
a huncútstvom stavia šťastie;
kto tisícom šliape práva
a za to ho venčí sláva —
fľok je bašov, satanášov:
liberál.

Kto si nectí mravu, viery
a na cirkev lukmi mieri;
zásadné kto pravdy kmáše
a svoj názor pevne hláše;
kto na kňažstvo kydá bahno
a potleskov čaká drahno —
rod je pekla, pliaga vzteklá:
liberál.

Krádežou kto cudzej česti
sebe stezku k blahu klestí;
komu planstvo, tlaku práca
zlatom, striebrom sa vypláca;
kto v pohodlí žije, v blesku
a chudobných mrská v stesku —
núdz to, aj rán šklbný havran:
liberál.

Kto na knieža dáke hrá sa,
sverená však mizne kassa;
kto, by škvŕn si zakryl fúry,
všade zradcov štátu húri;^[21]
kto, pri hriechu keď ho chmatnú,
v zlodejov diaľ čuchre matnú —
hyd je, svodník, naničhodník:
liberál.

V zásluhách kto trhan, žobrák,
chce by vážil si ho dobrák;
veľa kto oáze remží,
vnútri však sa hnus mu hemží;
surovo kto škrtí níže,
vrchným, rab sťa, dlaby líže —
lstivý to tvor špatných potvôr:
liberál.

Kto má ctností plné ústa,
v duši však mu prázdnosť pustá;
kto, kým vlástku dojí ľúbu,
o nej vreští klenom, hlúbu;
keď však vyschne, jako steblo,
fľaskal by ju poza rebro —
žravých pán túh, žochovantuch:
liberál.

Kto tisíce trápi, štípe,
jatrá jatrí, srdcia rýpe;
mier kto kuštrí, pokoj luzný,
v nebe strieľa, večne blúzni;
komu Pán Boh, svet zazlieva,
brudného to zviera chlieva —
šašov báz on: šaľo, blázon,
liberál.

Dl. 9. V. 1896