ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Uhorsko, Uhorsko, mohutná ty vlasti!
voľný kde vlál vozduch blahobytu, slasti!
Matka rekov znatných, divuhodných skutkov,
kde je tvoja sláva,
úcta česti, práva?
Ah, veru si došla v rukách zhubných dudkov!
ah, veru si klesla v prach potupy hrozne!
Ukrutne ťa sniesly zkazy, krivdy rôzne.

Kde sú tvoje ctnosti, starobylá krása?
kde nežistní obri, skvelých činov riasa?
triumfov korúhvy, hrdinských síl vence,
vyznavačstvo viery?
V hroboch, ah, rytieri!
Práchnejú ľvi pravdy, lživé vznikly štence.
Nešľachetné chatry drancujú ťa vzteklo,
nivočí, rve, lúpi vzbúrené ťa peklo.

Duživelas’ jednúc na obdivy pásem,
marianských parkov iba rumy zná sen,
robila si rozkoš nebu, svetom hojnú!
Vidieť zor včuľ môže,
jak sujú ťa lóže!
Dravé hordy spikly proti tebe vojnu,
schystaly ti priepasť, o úmor sa shodly,
pália nivy božstva, okádzajú modly.

Bývala si niekdy slobody hrad hnevný,
pôda mravov plodná, kremeň rázu pevný,
presvedčenia bašta, chlúba vrúcnych predkov!
Svedomia dnes chrámu
nedotklivosť lámu.
Šatlavou si statných, pľutých rabov klietkou.
Lotri v tebe hýria, holomci ťa rania,
krajino ty krížov, prenasledovania!

Pred časami žírnym bolas’ Kánaánom,
urdy, medu skytlas’ chúdeži aj pánom:
žily rody všetky, jako ony, tak ty.
Včuľ ras tvojich dietok
pokrmu, vín žrie tok:
ohurný^[24] odkundes bujné strojí trakty.
Nahé tvoje húfy do dialí sa kradnú:
v cudzinách občerstviť dušu svoju hladnú.

Ah, plná si súžby, zmorená si zjavne!
Kaličia ťa borby, neprávosti hlavne,
kyptí, hmoždí oblúd luciášska práca.
Otruch, paznecht chánov
siakne ti do šrámov,
žiaľné tvoje srdce s bolesťou krváca.
Stoneš, kričíš, jojkáš o ostrabu, darmo!
niet milosti, lásky: kliatby ti sňať jarmo.

Uhorsko, Uhorsko, opustená vlasti,
prenešťastný pohrôm kraju, bičov, strasti!
Vdovo synov spustlých, šmúh i hriešnych stínov,
kde je tvoj blesk, sláva,
úcta česti, práva?
Ach, veru si zoschla v driapoch katov, kmínov,
ach, veru si pľaskla v bahorinu hrozne,
sprznily ťa trýzne, úzkosť, šľahy rôzne!

Dl. 25. XI. 1896